Moderný zlatokop a geológ Jim Humble častokrát putoval oblasťami zamorenými maláriou. Spolu so spolupracovníkmi sa s ňou príležitostne dostával do tesného kontaktu na  miestach, kde bolo akékoľvek moderné lekárske ošetrenie absolútne nedostupné. Za týchto extrémnych okolností pri jednej príležitosti zistil, že cez ústa  podaný zriedený roztok  prostriedku bežne  predávaného k dezinfekcii pitnej vody je vysoko účinný a pri liečbe malárie mu zachránil život. Malária je vysiľujúce infekčné horúčkovité ochorenie podobné chrípke, ktoré sa vám každé 2-3 dni stále znovu vracia. Na maláriu ročne trpí a zomiera 3 milióny ľudí, prevažne detí.

Kto napísal rodný list Amerike? Bol to Marco Polo, Pico della Mirandola, Paolo Dal Pozzo Toscanelli, Amerigo Vespuci či Krištof Kolumbus? V pozadí príbehov týchto moreplavcov, sa vynárajú zdanlivo "nemožné" mapy ", výpravy a pristátia uskutočnené  pred rokom 1492, pohybujúce sa medzi legendou a skutočnosťou. Bol Krištof Kolumbus  tým rozhodujúcim objaviteľom Ameriky a ľudstvo sa zmenilo práve v dôsledku jeho štyroch výprav, ktoré o 360 stupňov obrátili pohľad na "objavenie Ameriky"? Kto bol Krištof Kolumbus? Námorník odmeňovaný viac, ako si zaslúžil? Alebo osobnosť oveľa, oveľa významnejšia? A prečo sa podpisoval Christo Ferens? Pozrime sa teraz bližšie na  dobu Krištofa Kolumbusa a preskúmajme osud tohto „moreplavca dvoch svetov“.

„To je nonsens, aby sa denník Pravda odmietol vyjadriť ku konštatovaniam, ktoré boli zverejnené, že rodina, ktorá vlastní denník Pravda, sa v minulosti hlásila k Adolfovi Hitlerovi, posielala mu blahoprajné telegramy.“ Týmito slovami Robert Fico  zaútočil na denník Pravda 8. augusta  2008 po otázke  novinárky, ktorá sa týkala sociálnej politiky. Vyzval ju, aby sa vyjádrila k minulosti brata zakladateľa vlastníka Pravdy – britskej spoločnosti Daily Mail and General Trust. Brat lorda Northcliffa, lord Rothermere pred vojnou sympatizoval s fašizmom. Prečítajme si časť jeho  korešpodencie s Hitlerom, aby sme sa dozvedeli, čo myslel Robert Fico svojou otázkou. A či   sa niečo odvtedy zmenilo  v tom, kto má pravdu na Slovensku.

„Pacta sunt servanda“ /zmluvy sa dodržiavajú/, zásada v oblasti zmluvného práva, sa stáva opäť skúšobným kameňom   maďarsko slovenských  susedských  vzťahov. Bývalé Československo a Maďarská republika uzavreli v roku 1977 Zmluvu o výstavbe a prevádzke sústavy vodných diel  (SVD) Gabčíkovo-Nagymaros . Zmluva definuje výstavbu a prevádzku SVD stranami ako „spoločnú investíciu“. Podľa preambuly , sa SVD malo dosiahnúť „všestranné využívanie porodného bohatstva Dunaja v úseku Bratislava – Budapešť pre rozvoj vodného hospodárstva, energetiku, dopravu, poľnohospodárstva a ´ďalších odvetví národného hospodárstva  zmluvných strán“. Základným cieľom spoločnej investície bola výroba elektriny z vody, zlepšenie plavby na príslušnej časti Dunaja a protipovodňová ochrana brehov.

Autorská dvojica Michael Baigent a Richard Leigh vo svojej najnovšej práci zostávajú verní svojej povesti a púšťajú sa do témy, s ktorou sa tradične spája viac mýtov, legiend a klebiet ako doložených faktov a spoľahlivých informácií: vývoj slobodomurárstva. Trúfam si povedať, že o slobodomurároch ešte nikdy nebolo publikovaných toľko objasňujúcich poznatkov ako práve v knihe Chrám a lóža.