Kto napísal rodný list Amerike? Bol to Marco Polo, Pico della Mirandola, Paolo Dal Pozzo Toscanelli, Amerigo Vespuci či Krištof Kolumbus? V pozadí príbehov týchto moreplavcov, sa vynárajú zdanlivo "nemožné" mapy", výpravy a pristátia uskutočnené pred rokom 1492, pohybujúce sa medzi legendou a skutočnosťou. Bol Krištof Kolumbus tým rozhodujúcim objaviteľom Ameriky a ľudstvo sa zmenilo práve v dôsledku jeho štyroch výprav, ktoré o 360 stupňov obrátili pohľad na "objavenie Ameriky"? Kto bol Krištof Kolumbus? Námorník odmeňovaný viac, ako si zaslúžil? Alebo osobnosť oveľa, oveľa významnejšia? A prečo sa podpisoval Christo Ferens? Pozrime sa teraz bližšie na dobu Krištofa Kolumbusa a preskúmajme osud tohto „moreplavca dvoch svetov“.
Krištof Kolumbus, tal. Christoforo Colombo kastil. Cristóbal Colón (podľa iných zdrojov sa volal Pedro Scotto), sa narodil v roku 1451 v Janove a zomrel 20.mája 1506 vo Valladolide. Bol janovský moreplavec v španielskych službách, ktorý (znovu) objavil Ameriku pre Európu dneška v roku 1942. O dátume jeho narodenia sa vie tak málo, že údaje niektorých jeho životopiscov sa rozchádzajú až o 3 mesiace. Nevie sa s istotou ani o jeho národnosti. Taliani však v Janove na údajný rodný dom Kolumba pripevnili pamätnú tabuľu. Chatrný vzhľad zovňajšku a interiéru domčeka, ktorý slúži ako sklad elektroinštalačného materiálu (stav: 90-te roky), pôsobí nie príliš presvedčivo – turistov tam však majú veľa.
Vari všetko, čo sa spája s menami Cristóbal Colón, Christoforo Colombo alebo Krištof Kolumbus, zahaľujú špekulácie a tajomstvá. Nikto presne nevie, komu, kde a kedy sa tento moreplavec narodil. Nie je známe ani jeho vzdelanie, tajomné sú i plavby či priatelia. Nepochybuje sa len o tom, že 3. augusta 1492 - pred 520 rokmi - vyplával z juhošpanielskeho Palosu, aby o niekoľko týždňov objavil „Nový svet“. Neistotu do života Krištofa Kolumba ako prvý vniesol jeho syn Fernando v knihe Život admirála (1571). Napísal, že otec si želal, aby jeho vlasť i pôvod nikto nepoznal. „Keď otec žil, tak som nemal odvahu sa ho na takéto veci pýtať,“ napísal Fernando. Sklamaní historici si nikdy nevedeli presne vyložiť ani Kolumbove denníky a záznamy. Pýtajú sa, prečo nepísal v taliančine, ale v španielčine, navyše prešpikovanej galícijským dialektom. Rovnako si nevedia vysvetliť, prečo dával miestam, ktoré objavil, španielske názvy.
Jedno však vieme s istotou, že keď sa v polovici 15. storočia Turci zmocnili Konštantinopolu, Európa nemala ako obchodovať s Áziou. Námornú cestu do Ázie ako prví hľadali Portugalci. Kolumbus, který v tom čase žil v Portugalsku bol teda v správnom čase v správnej krajine. Hoci bol na lisabonskom kráľovskom dvore pečený-varený, nikdy nepresvedčil, že jeho cesta do Indie západným smerom môže byť úspešná. Preto sa o pár rokov neskôr presunul do Španielska.
Kolumbus nebol nikdy schopný vysvetliť dôvody pre svoju morskú výpravu. Domnieval sa, že existuje pevnina, ktorej dal meno Východná India. Ani na madridskom kráľovskom dvore však neodhalil zdroj svojich informácií, hoci kráľovskí poradcovia žiadali dôkazy. Niekto však pravdu poznal. Bol to istý mních, ktorý panovnícky dvor v Španielsku presvedčil, že Kolumbus má pravdu. Kto bol tento mních a kto bol Kolumbus? Kniha „Krištof Kolumbus, posledný templár“ od spisovatela Ruggera Marina poodhaľuje časť tajomstiev.
Keď 3.augusta 1492 nakonec z juhošpanielskeho Palosu vyplávala malá flotila, pozostávajúca z troch lodí, tušil málo kto, že po 32 týždňoch plavby, sa moreplavci dostali do Ameriky. Keď sa vrátili do Španielska, objav „Nového sveta“ vyvolal veľkú radosť a potešenie! Krištof Kolumbus priniesol na španielský kráľovský dvor perly a zlato. Tak nemusel o potrebe druhej plavby španielského kráľa dlho presviedčať. Spolu absolvoval Krištof Kolumbus štyri plavby a pri poslednej sa dostal až do dnešného stredoamerického Hondurasu. Až do konca života bol presvedčený, že prenikol do Ázie. Odkiaľ vedel Krištof Kolumbusl, že je na západe pevnina, a prečo mu pomohli Španieli? Odpovede si tento pán vzal do hrobu.
Zlé jazyky však hovoria, že Krištof Kolumbus bol synom rímského pápeža Innocenta VIII. vlastným menom Giovanni Battista Ciba, mal eminentný záujem na podpore plavby do „Nového sveta“. Zdá sa, že najvyššie církevně kruhy tušili, že by sa cesta na západ mohla stať zdrojom rozprávkového bohatstva, zvlášť zlata, ktoré pápežský dvor tak nutne potreboval na financovanie vojen proti moslimom. Ciba sa narodil v roku 1432 v Janove a zomrel 25.júla 1492 v Ríme. Pochádzal z rodiny senátora gréckeho pôvodu. Vzdelával sa na univerzitách v Padove a Ríme.. Ako kňaz zastával viaceré biskupské úrady a v roku 1473 ho jeho predchodca vymenoval za kardinála. Než sa stal kňazom splodil viacero detí (údajne až šestnásť), ktorým sa snažil zabezpečovať pohodlný život. Po zvolení za 212 pápeža mu sobáše jeho detí poslúžili ako vhodný nástroj na rozširovanie svojho vplyvu. Dcéru Teodorinu vydal za neapolského kráľa, čím skončil staré nepriateľstvo medzi Rímom a Neapolom a syna Franceschetta oženil s Magdalénou, dcérou Lorenza de Medici. Aj ostatné svoje deti ponúkal na sobáše do aristokratických rodov.
Podľa súhlasnej mienky historikov, sa jeno obdobie pontifikátu zapísalo do dejín církvi najčernejšími písmenami. Čím? Nielen tým, že pápež Inocent VIII. po sebe zanechal 16 detí. Populárne dobové dvojveršie ho právom nazývalo "otcom Ríma". (Octo Nocens pueros genuit, toti demque puellas; Hunc merito poterit dicere Roma .Osem chlapčekov splodil, rovnako tak i dievčat, tak ho Rím po práve mohol nazvať otcom). Jeho vláda bola tiež charakterizovaná značným nepotismom a simoniou. Simoniou v tom, že bol zvolený za pápeža podplatenými kardinálmi a nepotizmom v tom, že do úradov dosadzoval svoje deti. Jedným z jeho nemanželských detí bol vraj aj Krištof Kolumbus, ktorého pápežský stolec s pochopitelných dôvodov podporoval cez španielského kráľa na jeho objavných cestách.
Ako pápež bol Inocent VIII. veľmi slabý, nestály a závislý na mienke druhých. Počas svojho pontifikátu mal aj výrazné finančné problémy; neváhal dať do zástavy ani pápežskú mitru a diadém. Preslávil sa aj svojim márnivým životom (známy je jeho výrok: "Keď už sme raz pápežom, tak si to poriadne užime."). Podporoval inkvizíciu a vo svojej neslávne preslávenéj bule Summis desiderantes affectibus (1484) podporil čarodejnícke procesy, ktoré usporiadali v Nemecku Heinrich Kramer a Jakob Sprenger, do knihy Malleus maleficarum (Kladivo na čarodejnice). Táto bula je prvým cirkevným dokumentom, v ktorom je s čarodejníctvom nakladané nie ako s poverou, ale so skutočnosťou. Bula mala ďalekosiahly vplyv na prudký rozmach čarodejníckych procesov v celej Európe, ktoré vrcholili v nasledujúcom storočí.
Ale vráťme sa k téme. Kto vystavil rodný list Amerike? Kolumbus zomrel bez toho aby vedel, že objavil nový kontinent. „Nový svet“ nenesie jeho meno. Prečo? Spôsobil to omyl istého vydavateľa z Vincenzi, ktorý vydal jeden cestopisný zborník, ktorý spôsobil reťazovú reakciu viacerých omylov, ktoré viedli k tomu, že novému kontinentu dal meno nie jeho objaviteľ, ale Kolumbov krajan, cestovateľ a obchodník Amerigo Vespuci, ktorý dosiahol roku 1501 brehy Južnej Ameriky.
S pozdravom: „História sa stále mení, istá je len budúcnosť!“
Peter Balog
zdroj foto: wikipedia
