História Zeme je akiste kráľovskou témou, ktorej sa obsiahlo venujú rôzne renomované inštitúcie. Dejiny ľudského rodu skrývajú ešte veľa otáznikov a stojí naozaj za to sa nimi zaoberať. Spoliehať sa výlučne na tzv. oficiálne zdroje nemusí byť vždy tým najlepším riešením. Niekedy to vyzerá tak, že veda oficiálne uzná ako pravdu jedine to, "čo sa podarí archeológom vykopať". Na tom pravdaže nemusí byť nič zlé, ak máme správny postoj k historickým prameňom. Aká je však skutočnosť?
Často sa stáva, že v dávnych textoch sú presné údaje, ktoré sú považované za legendy. Takými textami pre niektorých je aj Biblia. Pozývam vás pozrieť na dva príklady zakázanej archeológie. Pevne verím, že nájdené dôkazy sú kľúčom k plnému pochopeniu dejín Zeme a jej duchovným odkazom, ktorý je omnoho konkrétnejší a rozsiahlejší, než si možno dnes dokážeme predstaviť a pripustiť.
Medzi tajuplné nálezy zakázanej archeologie , ktoré sú dnes medzi záhadológmi veľmi známe, opisuje aj jedna z historických knih Biblie Genezis 6: 4 „V tých dňoch boli na zemi Nefilim, a tiež potom, keď synovia [pravého] Boha mávali pomer s ľudskými dcérami a tie im rodili synov; boli to tí mocní, ktorí boli oddávna preslávení muži.“ Kto boli Boží synovia a kto boli Nefilim? Synovia Boha boli padlí anjeli, ktorí sa pred potopou zhmotňovali a mali neprirodzený pomer so ženami. Ich potomkovia Nefilim sa stali hybridným potomstvom, ktorí narástli do neprirodzených rozmerov, boli násilní a vykonávali zlo na zemi. Pozrime sa ako „veda lopaty“ odhalila pochovaných obrov , ktorých znenazdajky zničili a pochovali vody potopy.
http://www.cez-okno.net/clanok/pozri-2010/obri-na-zemi-utajovane-dejiny-zeme-cast-xviii
V svislosti s potopou bude užitočné prečítať si historický záznam knihy Genezis ďalej od 7. kapitoly 11 verša. Tu sa o začiatku potopy dočítame: „V šesťstom roku Noachovho života v druhom mesiaci, sedemnásteho dňa mesiaca, v ten deň sa prevalili všetky žriedla ohromnej vodnej hlbiny a otvorili sa nebeské stavidlá.“ Vody potopy sa začali potom na zem liať a pršalo 40 dní a 40 nocí. Potopa začala v roku 2370 pred n.l. začiatkom. novembra a skončila v decembri. Nie je bez zajímavosti že 1. november sa stal Sviatkom „všetkých svätých“ a 2. november Pamiatkou zosnulých, známych „dušičiek“, kedy je oslavovaný tiž Halloween?… „Vody zaplavovali zem stopäťdesiat dní … A vody začali ustupovať zo zeme, postupne ustupovali; a na konci stopäťdesiatich dní vôd ubudlo. A v siedmom mesiaci, sedemnásteho dňa mesiaca, koráb spočinul na vrchoch Araratu.“ - 1. Mojžišova 8:4 Teda od času, keď vody pokryli zem, do času, keď začali ustupovať, uplynulo 150 dní, čiže päť mesiacov. Z toho vyplýva, že koráb spočinul na vrchoch Araratu v apríli roku 2369 pred n. l.
Odvtedy až dodnes sa stal vrch Ararat miestom mnohých pokusov nájsť Noachovu archu. Prinášame vám exkluzívny pohľad do útrob Noachovej archy, ktoré zaznamenala na video expedícia čínskych a tureckých amatérských archeológov , ktorú podnikli v roku 2010 výstup na vrch Ararat. Vo videu môžete vidieť vnútro časti archy do ktorej sa výzkumníci dostali , môžete uvidieť jednotlivé priestory a oddelenia , v ktorých prežil Noach so svojou rodinou a zvieratami potopu, ba dokonca v detailoch aj rozsypané semená z tej doby, ktoré zostali na podlahe archy.
Správa o nefilim a potope má veľký význam aj pre nás dnes. Keď si prečítame podrobnú správu o celosvetovej potope, ktorú zaznamenal Noach, zistíme, že je to spoľahlivý historický dokument. Noach, jeho synovia a ich manželky uverili v Boží prostriedok na záchranu. Podobne aj my dnes môžeme uveriť Ježišovým slovám z Matúšovho evangelia 24: 37 Lebo ako boli Noachove dni, práve taká bude aj prítomnosť Syna človeka. 38 Lebo akí boli v tých dňoch pred potopou, keď jedli a pili, muži sa ženili a ženy sa vydávali, až do dňa, keď Noach vstúpil do korábu; 39 a nevšimli si, kým neprišla potopa a všetkých ich nezmietla, taká bude prítomnosť Syna človeka. Nemala by to byť pre nás len zakázaná archeológia.
S pozdravom „História sa stále mení, istá je len budúcnosť!“
Peter Balog
