Burano je jedným z ostrovov v benátskej lagúne. Leží 7 km severne od Benátok v nadmorskej výške 2 m nad morom. Má 23 ha a žije na ňom asi 3000 obyvateľov. Je veľmi husto osídlený už od čias, keď jeho prví obyvatelia utiekli na tento ostrov zo strachu pred Húnmi v roku 452. Názov ostrova je odvodený od názvu vetra, ktorý tu fúka.

Muranske sklo je slávny produkt benátskeho ostrova Murano. Nachádza sa v lagúne mimo brehov Benátok v Taliansku. Murano bolo obchodným prístavom od 7. storočia. Od 10. storočia, sa stalo známe pre svojich sklárov, ktorí vytvorili vplyvom ázijského skla unikátne Muranske sklo.

Aj keď je Turecká republika sekulárna krajina, deväťdesiatosem percent populácie sa hlási k oddaným nasledovníkom islamskej viery. Preto nikoho neprekvapí evokatívny zvuk  takzvanej „moslimskej hudby", muezínovo  volanie k veriacim. Päťkrát za deň sa nad každou moslimskou dedinou či mestom nesie zvolávanie na modlitbu. Každá mešita alebo modlitebná sieň má aspoň jeden minaret a balkón, kde si môže muezín, čiže vyvolávač, plniť svoju úlohu. Zvoláva moslimov, aby prestali so svojimi svetskými úlohami, otočili sa smerom k Mekke a modlili sa. Modlitba  deklaruje, že „je iba jeden Boh a Mohamed je jeho prorok".

Vidieť zrúcané pamätníky mesta Efez je veľkým zážitkom. Efez v dobe svojho najväčšieho rozkvetu v 1. storočí n.l. bol správnym mestom Malej Ázie a svojou veľkosťou bol po Ríme a Alexandrii, tretím najväčším mestom s vyše 500 000 obyvateľmi. Hoci z jeho slávnej histórie archeológovia odkryli len centrum mesta s ulicami a námestiami, slávnou knižnicou, trhoviskami, kúpeľmi, fontánami a sochami mocných, spoločne s dvomi odeónmi ako prezývali divadlá.

Koncom 13. storočia sa na severozápade Malej Ázie osamostatnil niekdajší vazal seldžuckých Turkov emirát s centrom v Eskisehir, ovládaný tureckým rodom Osmanov, ktorý odvodzoval svoj pôvod od svojho zakladateľa Osmana (1299-1326). Napriek tomu, že počiatočné expanzia na západ i na východ bola na prelome 14. a 15. storočí prerušená úspešnými nájazdami Timura Lenka, sa osmanský štát čoskoro stabilizoval ako silná lokálna mocnosť, ktorej vojská na čele so sultánom Mehmetom II. (1451-1481) roku 1453 dobyli poslednú baštu východného kresťanstva - Carihrad (Konštantínopol).