Autorská dvojica Michael Baigent a Richard Leigh vo svojej najnovšej práci zostávajú verní svojej povesti a púšťajú sa do témy, s ktorou sa tradične spája viac mýtov, legiend a klebiet ako doložených faktov a spoľahlivých informácií: vývoj slobodomurárstva. Trúfam si povedať, že o slobodomurároch ešte nikdy nebolo publikovaných toľko objasňujúcich poznatkov ako práve v knihe Chrám a lóža.
Michael Baigent, aj Richard Leigh hneď v úvode pre istotu zdôrazňujú, že slobodomurármi nie sú. Ich záujem je výlučne historický. Zobrali si za úlohu vystopovať predchodcov dnešného slobodomurárstva, vypátrať jeho skutočné korene, sledovať jeho vývoj a vplyv. Nevyhýbajú sa najrozličnejším obvineniam a korupčným aféram, napokon však konštatujú, že tieto zločiny spôsobili chamtiví jednotlivci, nie inštitúcia. Slobodomurárstvo pre nich trpí rovnako ako kresťanstvo trpí pre priestupky kňazov.
Práca dvojice autorov je dostatočne pútavá aj bez toho, aby opustila vecnú rovinu a púšťala sa do populárnej úlohy odhaľovania slobodomurárov v dnešnej spoločnosti. Na druhej strane slobodomurárstvo nijako neospravedlňuje. Nesnaží sa očisťovať túto inštitúciu od obvinení, ktoré sa vznášajú proti nej. V tejto fascinujúcej dedektívke sledujú autori okolnosťami vynútené presuny templárov po roku 1309 z Európy do Škótska, kde sa zakorení templárske dedičstvo a zveční sa v sieti šľachtických rodín. Slobodomurárstvo, ktoré z tohoto dedičstva vzniklo, pokračovalo v úsilí Stuartovcov a obohatilo ho o vlastné hodnoty. Chrám a lóža mapuje vznik slobodomurárstva od prežitia templárskych tradícií, cez prúdenie myšlienok v Európe, tajomstvo obklopujúce Rosslynskú kaplnku a elitný káder aristokratov zaviazaných francúzskemu kráľovi ako osobní strážcovia.
Autori sledujú slobodomurárstvo 17. až 19. storočia a vyzdvihujú príspevok tohoto spoločenstva k podporovaniu tolerancie, pokrokových tradícií a súdržnosti v Anglicku, ktoré v preventívnom význame pomohli zabrániť revolúcii v tejto spoločnosti vo francúzskom štýle. Najdramatickejšie sa prejavuje vplyv slobodomurárstva ako kľúčového faktora pri vzniku a ďalšom formovaní Spojených štátov amerických ako cesty k stelesneniu ideálu slobodomurárskej republiky.
V prípade vzniku Spojených štátov autori tvrdia, že pri ňom nešlo (ako sa často traduje) o „slobodomurárske sprisahanie“. Z päťdesiatich šiestich signatárov Deklarácie nezávislosti len desiatich s definitívnou platnosťou identifikovali ako slobodomurárov. Na druhej strane upozorňujú na to, že je rovnako hlúpe hovoriť o slobodomurárskom sprisahaní ako slobodomurárstvo podceňovať. Dodnes si mnohí neuvedomujú, akú veľkú úlohu zohralo pri formovaní základov americkej civilizácie slobodomurárstvo – malo väčší vplyv ako ktorákoľvek iná inštitúcia. Treba však rozlišovať, že tento štát nezaložili slobodomurári pre slobodomurárov, ale v súlade s ideami slobodomurárstva.
Napokon kniha prichádza k záveru, že dnešné kontroverzie okolo slobodomurárstva sú len búrkou v pohári vody, množstvom nafúknutých a zveličených súvislostí, ktoré nestoja za pozornosť. Zároveň pripúšťa, že slobodomurárstvo urobilo len málo pre to, aby zlepšilo svoj obraz v očiach verejnosti. Posadnutým utajovaním a zarytým obraňovaním, sa iba posilňuje presvedčenie, že má čo skrývať. Ako málo je toho, čo slobodomurárstvo musí v skutočnosti schovávať, prezrádza táto kniha.
S pozdravom „História sa stále mení, istá je len budúcnosť!“
Peter Balog
