V tomto období sa židia aj kresťania vracajú ku koreňom svojej viery. Pre kresťanov toto úsilie nevyviera len zo snahy napodobňovať starobylé zvyky, ale je snahou napojiť sa na bohatstvo a základ viery prvotných kresťanov, ktorí boli zväčša židmi. Vo svojom uctievaní predsa nemôžu zabudnúť, že obdržali zjavenie Starého zákona prostredníctvom národa , s ktorým Boh vo svojom nezmerateľnom milosrdenstve uzavrel Starú zmluvu. Kresťania vedia, že berú silu z koreňa ušľachtilej olivy, na ktorú sú naštepení ako ratolesti planej olivy. Porovnajte s listom Rimanom 11 kapitoly 17 – 24 verša.
V duchu týchto slov sa zamyslíme nad židovskou tradíciou slávenia Veľkej noci. Je to najväčší židovský sviatok, deň spomienky na udalosti spojené s odchodom Izraelitov z Egypta. V hebrejskom jazyku sa tento sviatok nazýva pesach. Znamená obchádzanie, obídenie alebo vyhnutie sa. Pomenovanie je odvodené z knihy Exodus 12: A ja prejdem v tú noc egyptskou krajinou a pobijem každého prvorodeného v egyptskej krajine, od človeka po zviera; a na všetkých egyptských bohoch vykonám súdy. Ja som Jehova. 13 A krv bude slúžiť ako vaše znamenie na domoch, kde budete; a uvidím krv a prejdem ponad vás a pohroma nepríde na vás na záhubu, keď udriem egyptskú krajinu. 14 A tento deň vám bude slúžiť ako pamätný [deň] a budete ho sláviť ako sviatok Jehovovi po všetky svoje pokolenia. Máte ho sláviť ako ustanovenie na neurčitý čas.
Keď Izraeliti v roku 1513 pred n.l. odchádzali z Egypta náhle a v zhone, nemohli si včas pripraviť kysnuté cesto na pečenie chleba. Narýchlo si museli po západe slnka 14. nisana upiecť baránka , keď predtým potreli zárubne dverí jeho krvou , aby ich domácnosti obišiel anjel zhubca a v zmätku, ktorý v tú noc nastal v Egypte pre smrť prvorodených vrátane faraónovho syna, odchádzali len s nevykysnutým cestom, z ktorého si napiekli placky. Preto sa sviatok Pesach volá aj sviatkom nekvasených chlebov a jeho symbolom je placka z nekysnutého cesta, dnes známa ako „maces“.
Počas jestvovania židovského chrámu v Jeruzaleme mal a slávnosť aj svoj poľnohospodársky význam. V tomto období sa prinášala do chrámu ako obeť prvá úroda jačmeňa. Po zničení chrámu a odvedení židov do 70 ročného vyhnanstva do Babylona, sa dostal pre židov do popredia náboženský a dejinný význam sviatku. Po oslobodení z Babylona bolo k večeri pesach k nekvasenému chlebu pridané červené víno na znamenie radosti vyslobodenia z babylonského zajatia.
Kto slávil sviatok pesach, mal ho sláviť podľa pravidiel, ktoré zabezpečovali úzky vzťah medzi slávením večere a biblickými textami podľa knihy Exudus 12 kapitoly. Pán Ježiš slávil tento sviatok určite ako všetci ostatní židia. Sviatok nekvasených chlebov trvá sedem dní a začína večerou. Počas tohto sviatku sa doma, nie v spoločnom zhromaždení, nádherne prestrel stôl, doprostred sa položil tanier s macesmi , červené víno a všetko to, čo pripomínalo výjdenie Izraelitov z Egypta.
Počas slávenia Veľkej noci Pesach , Ježiš s apoštolmi pil ako iní židia zo 4 pohárov vína. Každý pohár mal svoje zvláštne meno: prvý: „boli sme vyvedení“, druhý: „boli sme zachránení“, tretí: „boli sme vykúpení“ a štvrtý: „boli sme prijatí“. Keď slávnostná večera skončila, Ježiš poslal Judáša preč a zaviedol so svojimi vernými apoštolmi novú spomienkovu slavnosť známu ako Pánova večera na pamiatku svojej smrti.
Verní apoštoli zostali ešte sedieť a vypočili si slová Pána Ježiša, ktoré sú zaznamenané v Matúšovom evanjeliu 26 kapitole “ 26 A keď ďalej jedli, Ježiš vzal chlieb, a keď vyslovil požehnanie, rozlámal ho, dával ho učeníkom a povedal: „Vezmite, jedzte, to znamená moje telo.“ 27 Vzal aj pohár, a keď poďakoval, dal im ho povediac: „Pite z neho vy všetci; 28 lebo to znamená moju ‚krv zmluvy‘, ktorá má byť vyliata za mnohých na odpustenie hriechov. 29 Ale hovorím vám, odteraz už určite nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem piť nový s vami v kráľovstve svojho Otca.“ 30 Keď nakoniec zaspievali chválospevy, vyšli na Olivový vrch.
Postup slávenia Pánovej večere nájdeme aj Pavlovom v 1. liste Korinťanom 11: .22 Lebo som prijal od Pána to, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, v ktorú mal byť vydaný, vzal chlieb, 24 a keď poďakoval, lámal ho a povedal: „To znamená moje telo, ktoré je za vás. Stále to robte na moju pamiatku.“ 25 Keď sa navečeral, urobil podobne s pohárom a povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu na základe mojej krvi. Stále to robte, kedykoľvek ju budete piť, na moju pamiatku.“ 26 Lebo kedykoľvek jete tento chlieb a pijete tento pohár, rozhlasujete Pánovu smrť, dokiaľ nepríde.
Správne oslavovať a pripomínat si Pánovu večeru môžeme iba vtedy, keď pochopíme, čo jej predchádzalo, keď židia slávili Veľkú noc pesach, lebo na židovský pesach nadväzuje kresťanská oslava Pánovej večere . Musíme chápať , čo znamená byť vyvedený zo sveta, byť zachránený, vykúpený a byť prijatý ako Božie dieťa.
Kresťania , ktorí napodobňujú Kristov príklad slávenia Pánovej večere teda používajú na svojej Pamätnej slávnosti nekvasený chlieb, který je vhodným znázorněním Kristovho tela a červené víno, ktoré znázorňuje Ježišovu preliatu krv, ktorou boli kresťania uvedení do Novej zmluvy. Kresťania si uvedomujú, že vierou v hodnotu Ježišovej výkupnej obete a preliatej krvi zvíťazia nad svetom a onedlho budú tiež oslobodení z väčšieho otroctva jako židia v Egypte, z otroctva ktorým budú zbavení dedictva hriechu a smrti vzkrieseným Mesiášom. Preto je dôležité akým spôsobom si pripomíname Kristovu smrť až dokiaľ nepríde. Takisto je namieste tiež otázka z námetu článku. Slávite Veľkú noc alebo Pánovu večeru?
S pozdravom „História sa stále mení, istá je len budúcnosť!“
Peter Balog
