S výstavbou kruhového objazdu v smere na Zemplínsku šíravu budú v najbližších 9 dňoch musieť byť vodiči viac trpezliví ako doposiaľ z dôvodu uzavretia cesty na  IBV časť  sídliska Stráňany smerom na Zbudzu. Ak sa vytvorí  lievik, tak vodiči by mali využívať známy  zipsový systém, aby bola jazda plynulejšia. Výstavba kruhového objazdu na križovatke Partizánskej ulice s Vinianskou cestou si vyžiada ďalšie dopravné obmedzenia. Výjazd zo štvorprúdovej cesty smerom na Partizánsku ulicu k sídlisku Stráňany časť IBV a na obec Zbudza bude uzavretý na približne deväť dní.

Zaneprázdnení ľudia niekedy zvyknú sami sebe dokazovať svoju zaneprázdnenosť tým, že zbytočne skrátia inak príjemnú interakciu o dve sekundy.

Prefíkaný vlk pozeral na kozu, ako si na skale uštipkáva z trsov trávy. „Z teba by ale bola dobrá večera,“ pomyslel si a pažravo sa oblizol. Vlk sa zakrádal bližšie a túžobne hľadel na kozu. Ani zďaleka však nemal také šikovné nohy ako jeho vyhliadnutá obeť. Nemohol ani pomyslieť, že by vyliezol na strmé bralo a kozu prepadol. Musí nájsť spôsob, ako kozu presvedčiť, aby zišla dole. „Dobré ráno, kozička,“ zvolal vlk čo najprívetivejšie. „Dávaj, prosím ta, pozor. Si strašne vysoko, a to je veľmi nebezpečné. Mrzelo by ma, keby sa ti niečo stalo. Vieš čo, zíď sem dolu, tu je svieža a zelená trávička. Poslúchni radu priateľa.“ Ale koza sa nedala oklamať. Pozrela na vlka a potriasla hlavou. „Mňa veru neprekabátiš,“ odpovedala mu. Ty sa čerta staráš, či tráva, čo jem, je svieža a zelená, alebo stará a zoschnutá. Ty ma chceš zjesť!“

Poučenie: Nie každý, kto sa ti zalieča, je tvojím priateľom.

Už veľa dní bez ustania pálilo slnko a krajina bola vysušená a horúca. Zoslabnutá vrana krúžila nad krajinou a márne hľadala, čoho by sa napila. Vedela, že ak čoskoro nenájde vodu, zomrie od smädu. Keď stratila všetku nádej, zosadla na zem. Tu jej do očí udrela akási vec na kôpke kamenia. Vrana k nej pomaly priskackala - tá vec bol starý krčah. Vrana doň zvedavo nazrela, a zo zobáka sa jej vydralo prekvapené zakrákanie. Na dne krčaha bola voda! Vrana dychtivo vopchala hlavu do krčaha, no mala prikrátky zobák, na vodu nedočiahla. Vedela, že keby krčah prevrátila, voda by jednoducho vytiekla a vsiakla do zeme. Vtom vrane čosi zišlo na um. Zobákom začala zbierať zo zeme kamienky a hádzať ich do krčaha. Ako kamienkov na dne pribúdalo, tak sa zvyšovala aj hladina vody, až sa z nej vrana mohla poľahky napiť.

POUČENIE : Núdza človeka naučí, ako si poradiť.