Veľká noc je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, ktorú často s obľubou oslavujú i ľudia, ktorí nie sú nábožensky založení. Každá členská krajina má v oslavovaní Veľkej noci svoje tradície a zvyklosti, ktorými sa od iných líši. V každej z nich však tento sviatok príchodu jari oslavujú v rovnakom čase. V nedeľu a pondelok, po prvom splne, ktorý nastane po prechode Slnka jarným bodom.
"Tento sviatok má na Slovensku popri Vianociach významné miesto, mnohí ho vnímajú ako pevný bod, keď všetko ostatné ide bokom," Sú to sviatky kde sa rodinný schádzajú a drvivá časť ľudí ich trávi v domácom kruhu spoločne za stolom.
"Veľkonočné menu sa u väčšiny slovenských domácností za posledné roky nezmenilo, hoci takmer pätina z nás sa snaží pripravovať zdravšie verzie tradičných špecialít," Zo sviatočných jedál boduje zemiakový šalát s majonézou a údená rolka, klobásky, syrec a cvikla.
Za veľkonočnú tradíciu môžeme u väčšiny slovenských domácností považovať aj veľké upratovanie. Spomedzi ľudí, ktorí žijú sami, plánuje veľké upratovanie iba necelá polovica.
"Ľudia, ktorí žijú sami, bývajú často orientovaní na iné životné ciele, než je rodina," Ich životný štýl nemusí nevyhnutne zahŕňať tradičné sviatky, preto neprekvapuje, že voľný čas využijú na relax alebo športovanie. Veľa samostatne žijúcich mladých ľudí využíva sviatky na návštevu svojej rodiny. Preto by pre nich veľkonočné upratovanie nemalo veľký význam.
Prípravy na Veľkú noc na Slovensku začínajú obyčajne súbežne s jarným upratovaním a skrášľovaním domácností rozkvitnutými vetvičkami stromov či bahniatok s farebnými stuhami. Iba raz za rok a top práve na Veľkú noc sa pečie okrúhly bochníček „paška“ Vo Veľkonočný pondelok sa otvára priestor pre veľkonočné radovánky, pre korbáčiky spojené s koledami.
Ďalším slovenským obyčajom je polievať dievčatá vodou, alebo ich hádzať do potokov či rybníkov. Sleduje sa tým jediný cieľ: odovzdať životodarnú fyzickú a duševnú silu vody milovanej osobe – dievčaťu. Obdobné polievačky vodou praktikujú i dievčatá vo veľkonočný utorok. V tento deň môžu vyšibať dievčatá chlapcov. Preto sa tomuto dni hovorí Odplatné alebo Odvetný utorok.
Zelený štvrtok
Kresťania si ním pripomínajú poslednú večeru Pána s učeníkmi. Na znamenie smútku v tento deň naposledy zaznejú v kostoloch zvony a potom "odletia" do Ríma, čiže stíchnu. Na stoloch majú byť v ten deň zelené jedlá, napríklad mladá žihľava, púpava, šťavelový, alebo špenátový prívarok. V tento deň sa v minulosti ľudia hneď zrána umývali v potoku, alebo zbierali rannú rosu na liečenie chorôb. Voda mala odplaviť všetko zlé, všetky choroby, boľačky a dievčatám pehy. Chlapcom sa v ten deň strihali vlasy, aby ich mali husté a aby im nešediveli.
Zelený štvrtok naši predkovia využívali aj na ochranu pred zlými silami. Muž, ktorý si prevrátil košeľu naopak a bol na večernej omši v kostole, videl bosorku obrátenú chrbtom k oltáru. Voda nabratá spod mlynského kolesa a preliata cez kľúčovú dierku kostolného kľúča mala ochrániť pred zlými silami. Dosť sa tiež využívali rapkáče a biče, ktorými pastieri vyháňali z dedín zlých duchov.
Veľký piatok
Je to najpôstnejší i najsmutnejší deň v roku. Kňazi v smútočnom rúchu oznamujú veriacim umučenie Ježiša Krista a nabádajú k pokániu. Na poslednej večeri s apoštolmi Ježiš lámal chlieb a podával im víno so slovami: Toto jedzte a pite na moju pamiatku. (Od tých čias kresťania pri svätej omši prijímajú nekvasený chlieb a pijú víno).
Po večeri odišiel Ježiš na úpätie Olivetskej hory nazývané Getsemany. Tam padol na kolená a obrátil sa k nebeskému otcovi s prosbou, aby odňal od neho kalich utrpenia. Na mieste Getsemanskej záhrady dodnes údajne stojí osem olív, ktorých vek sa odhaduje na tritisíc rokov. Pod nimi sa Ježiš modlil v očakávaní blízkeho utrpenia a smrti. Ježiša, ktorého zradil Judáš, zajali a odviedli pred židovskú Veľkú radu, ktorá ho odsúdila na smrť. Potom ho bičovali a odviedli za mesto na horu Golgota. Tam ho ukrižovali, a tam i zomrel.
Podľa pranostiky sa nesmel v ten deň oheň zakladať, ani chlieb piecť, ani variť, ani orať či so zemou hýbať. Nesmela sa ani bielizeň vešať, aby nehynul dobytok, alebo aby sa niekto na šnúre neobesil. Jedli sa zväčša len pečené zemiaky a kyslá kapusta. V tento deň sa vstávalo skoro ráno. Mladí i starí utekali k vode, kde sa umyli, aby boli po celý rok zdraví a svieži. Gazdovia, ktorí chovali dobytok, vykopali zo zeme rôzne byliny (čierny koreň, kostihoj, chren, horec) a dávali ho dobytku, aby bol zdravý.
Biela sobota
Je to posledný deň 40-dňového pôstu. Bielou sa volá podľa bieleho oblečenia tých, ktorí sú v tento deň krstení. Hovorí sa mu i deň svetla. Všetky činnosti, ktoré sa v ten deň dejú, smerujú k očiste duše, tela i obydlia. Ľudia sa pripravujú na večernú omšu a do tej doby musí byť všetko doma umyté a vyčistené. Večer sa oblečú do sviatočných šiat a idú na slávnostnú omšu - vzkriesenie. Tento deň je totiž dňom oslavy a velebenia zmŕtvychvstania Ježiša Krista. V kostoloch sa svätí oheň, svetlo i veľkonočná svieca - paškal. Táto liturgia je najbohatšou v priebehu celého roku. Hlavnými znakmi sú pri nej voda a svetlo. Znovu začnú zvoniť i zvony.
Podľa ľudových zvykov gazda vtedy nezabudol pokropiť vodou statok i kone, aby rástli ako z vody. Intenzívne sa tiež pripravovali jedlá, ktoré sa ukladali do košíka na posvätenie - boli to páska, šunka, klobása, hrudka, vajíčka, veľkonočný koláč.
Veľkonočná nedeľa
Je to deň oslávenia zmŕtvychvstania Krista. Veriaci prinášajú do kostolov košíky plné jedla, ktoré dávajú posvätiť. Niekde sa tradičné požehnávanie jedál robí už v sobotu popoludní, inde až v nedeľu ráno. Kostoly sú krásne vyzdobené a všetko pripomína, že Kristus vstal z mŕtvych. Ľudia sa radujú, veselia.
Traduje sa tiež, že devy po prekročení kostolného prahu mali cez seba prehodiť peniaz pre šťastie. Z kostola sa po posvätení jedla každý ponáhľal domov, pretože vraj ako rýchlo domov došiel, taký šikovný bol pri žatve. Omrvinky zo stola, na ktorých sa hodovalo, sa odkladali na liečenie, do semien na siatie, alebo ich gazdiné hodili sliepkam.
Veľkonočný pondelok
Je to nielen spomienka na udalosť, že Ježiš vstal z mŕtvych, ale i čas veselia. Chlapci chodia polievať dievčatá a tie im za odmenu dávajú vajíčka. Niekde im pripnú aj stužky na korbáč. Hovorieva sa mu aj šibák. Bol veľký, niekedy až dvojmetrový, pletený v osmoro. Popoludní, aspoň na dedinách, bývali potom veselice, tancovačky, alebo dedinské hry.
