Príjemné slnečné počasie (hoci na zvyšku Slovenska všade lialo) teplota okolo 15 ºC privítalo o niečo početnejšiu „grupu“ cykloturistov ako vlani. Organizátorov len mrzí, že aj napriek dobrej propagácii už roky uskutočňovanej túry sa jej z organizovaných cykloturistov michalovského regiónu nikto nezúčastnil.
Neváhali však už po niekoľký krát na tejto akcii zaknihovať svoju účasť Sninčania. Dlhodobo odskúšanú trasu cez Zalužice do Lúčok síce dosť frekventovanú a teraz aj s pomerne nepríjemným protivetrom si však aj napriek tomu zachovali. Pohodová jazda severným smerom po východnej ochrannej hrádzi onehdy zvanej Podvihorlatskej vodnej nádrži s modrastými vlnkami rozčerujúcimi jej hladinu, či úchvatný pohľad na priamo pred nimi sa vypínajúci vrchol Vihorlatu charakteristický sťa by kráter sopky ich doviedla do obce Jovsa.
Tu v najvýchodnejšom cípe výletu otočili svoje „stroje“ v pravom uhle a popri severnom brehu trblietajúcej sa vodnej plochy pokračovali na západ. Krátke oddychové zastavenie v jednum z mnohých penziónov lemujúcich rekreačnú oblasť a ide sa ďalej. Komu sa to však zdalo málo predĺžil si trasu o pár kilometrov, ale i zhruba o 400 výškových metrov a cez sedlo pod Zaňovcom a jazero Vinné dokrútil domov.
Ostatní sa v prímestskej časti Šíravy rozdelili, jedni pokračovali po štátnej ceste, zvyšok si to predĺžil popri priepade, ktorým voda opúšťa nádrž a cez Zalužický kanál došľapali do Michaloviec.
Cyklotúra sa vydarila, aj napriek tomu, že ju sprevádzalo zopár“defektov“a úspešne završila 25 rokov jej trvania. Anton Hasák, predseda KST Turista Michalovce.
