Akciu začali v obci Kusín, nesúcu meno po potoku Kusín ním pretekajúci, učupenej v predhorí Vihorlatských vrchov na severných brehoch Šíravy. O dedinke s niečo viac ako 300 domorodcami je správa v písme už od r. 1416. V chránenom areáli zašli do tunajšieho kostola stojaceho len pár metrov od hladiny nádrže, ktorej vody ho už trikrát zaplavili skoro do metrovej výšky. Pobrežné kamenisté zákutia pokryté viaccentimetrovou vrstvou snehu poskytovali pohodovú mäkkú chôdzu východným smerom. V rekreačnej oblasti Paľkov ich pozornosti neušlo množstvo aj pomerne nových chát, no v tomto mimosezónnom období celkom opustených, azda až na maskota dozerajúceho na ich zimný spánok. Ani sa nenazdali a sú pri ďalšom gréckokatolíckom kostole Nanebovzatie Panny Márie z roku 1835, taktiež pri hrádzi Podvihorlatskej nádrži v obci Klokočov. Je to známe slovenské pútnické miesto s písomne doloženou existenciou z r. 1358 ako Klokowchow. Minuli stále zdevastovaný niekdajší pioniersky tábor, zočili po nedávnom požiari do tla zhorevšiu chatu, prešli okolo zamrznutej zátoky strediska Kamenec a už si to šinú cez Medvediu horu do strediska Hôrka pamätníkom známu ako Slnečný lúč. Tu sa mozrejme nesmela chýbať „kontrola“ od najmladších členov NM KST T Robka a Oliverka a ide sa ďalej stáčajúc sa pomaly na juh. Postáli na moste cez Šíravský kanál, ktorý „Laborčankou“ napája na začiatku výstavby pôvodne nazvanú Sĺňava. Už len prebehnúť prímestskou rekreačnou oblasťou prejsť cez bývalý lesopark Biela hora a za súmraku dorazili šťastne domov do Michaloviec. Pohodová okolo 15 km dlhá túra s prevýšením tiež 15, ale metrov pri slnečnom bezveternom počasí cez obed až 11 ºC teplote splnila svoj relaxačný účel.
Anton Hasák
predseda KST Turista Michalovce
