Mýtus o zjednotenej Európe je starší ako tisíc rokov. Pretrváva už od čias Karola Veľkého. Jednotiacou ideou ríše Karola Veľkého bolo kresťanstvo. V čase križiackych vojen bola idea kresťanstva natoľko silná že anglickí, nemeckí a francúzski králi bojovali v Zámorí / terajšie územie Izraela, Libanonu a Sýrie/bok po boku proti moslimom, hoci v Európe bojovali proti sebe. Slabnutie jednotiacej idey kresťanstva nakoniec vyústilo do neochoty brániť Zámorie, ktoré padlo v roku 1290 definitívne do rúk moslimov. Islamská aj byzantská civilizácia boli v tom čase na vyššej kultúrnej úrovni a silnejšia ako kresťanská.
Posledný relevantný pokus o vytvorenie impéria na základe jednotiacej idey kresťanstva urobili Habsburgovci na prelome 15. a 16. storočia. Išlo však o pokus vytvorenia impéria, nie o pokus zjednotiť Európu. Jednotiaca idea kresťanstva umrela po nástupe protestantizmu a definitívne ju pochoval kardinál Richelieu, ktorý sa v mene záujmov Francúzska spojil proti kresťanským Habsburgovcom s islamskými Turkami. Záujem štátu bol definitívne postavený pred spoločný záujem kresťanstva.
Európa zažila ešte niekoľko pokusov o vytvorenie celoeurópskeho impéria: Napoleonov na báze „hodnôt“ Francúzskej revolúcie, Hitlerov na báze nacizmu a Stalinov na báze komunizmu. Znovu však nešlo o pokusy o európsku integráciu, ale o vytvorenie celoeurópskych impérií. Posledný pokus založený na mýtuse o tisícročnej idey európskej integrácie pretrvávajúcej už od ríše Karola Veľkého vytvoril francúzsky prezident de Gaulle na stretnutiach s nemeckým kancelárom Adenauerom. Tisícročná idea európskej integrácie bola pre neho vhodným argumentom v prospech francúzsko-nemeckého zbližovania. Ríša Karola Veľkého sa totiž rozkladala najmä na území dnešného Francúzska a Nemecka.
História Európskej Únie začínala s motívmi jej založenia po druhej svetovej vojne, kedy sa krajiny západnej Európy cítili oslabené a konfrontované agresívnym Sovietskym zväzom. Hoci Sovietsky zväz v deväťdesiatich rokoch prestal existovať, myšlienka začiatku dlhého procesu od založenia Rady európy ako medzivládnej organizácie založej v Londýnej 9.5.1949 , ktorej sídlom sa stal francúzsky Štrasburg a Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ založeného 9.5.1950 v Paríži predstaveného ministrom zahraničných vecí Schumanom ako “Schumanov plán”, pokračovala ďalej až k historickej Maastrichtskej zmluve v decembri 1991 známej ako zmluve o Európskej Únii, ktorá bola schválená vo februári roku 1992.
Európa XXL nabrala svoj kurz rozširovaním o krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sa vymanili z nadvlády a poručníctva Moskvy a RVHP. Noví desiati kandidáti na členstvo v rozšírenej EÚ po dlhých prístupových rokovaniach museli zaviesť trhové hospodárstvo, demokratický a zjednocujúci právny poriadok a súhlasiť s cieľmi únie a 1.5. 2004 sa slávnostne stalo nových desať členských krajín vrátane Slovenska členmi únie. Únie, ktorá paradoxne pričinením jej dvoch zakladajúcich členov Francúzska a Holandska v referendách v máji a júni 2005 neschválili text ústavy únie, Najviac sa diskutovalo o tom, či EÚ má zjednocovať viera v Boha a ídey kresťanských tradícií. Neprijatim Ústavy proces zjednocovania Európy zlýhal. Napriek vzájomne vnútorne indiferentnej Európe, spoločnej mene, sa EÚ začala riadiť namiesto ústavou jej hybridom Lisabonskou zmluvou. Motorom zjednocovania Európy sa stala Európska komisia. Jej rozhodnutia v mnohom pripomínajú zaniknutý socialistický spôsob rozhodovania Moskvy a RVHP.
Čo prinesie budúcnosť? Zjednotí sa Európa? Na pozadí črtajúceho sa vojenskému konfliktu dvoch náboženských sústav, ktorým sa Izrael vyhráža Iránu , to tak nevyzerá. Alebo, že by opäť platilo, „kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazi“? Na pozadí svetovej aj európskej finančnej krízy a nezodpovednej zadlžovacej ekonomickej politiky krajín PIIGS, skôr vidíme pokusy ťahúňov EÚ, Nemecko a Francúzsko rozdeľovať Európu na dvojrýchlostnú . bohatšiu a chudobnejšiu. Ďalší pokus o zjednotenie Európy na čisto ekonomických a politických dôvodoch zlýhal. Európa bola opäť unesená, ako v gréckej báji a jej zjednotenie sa stalo mýtusom. Pozrite si miesta, kde sa „varí a pečie“ politika EÚ, s menu „mýtus o zjednotenej Európe“.
http://ec.europa.eu/index_sk.htm
S pozdravom „História sa stále mení, istá je len budúcnosť!“
Peter Balog
