Sníval sa mi zlý sen o teroristoch. Bol som duch a preto som nemal problémy presúvať sa z jedného miesta na druhé v čase a priestore. Lietal som po New Yorku, Manhatane, nazrel som aj do budov WTC, 1, 2 a 7, kde iní nesmeli, lebo ma zaujímalo, čo sa v nich dialo v čase útokov teroristov. Takisto som bol v Pentagóne v čase ich útoku, aj na na pumpe oproti, z ktorej boli neskôr odstránené zábery z bezpečnostnej kamery. Bol som v čase útokov v škole, kde si s deťmi čítal prezident napadnutej krajiny rozprávku deťom o kozliatkach, keď padali dvojičky ako podťaté po nárazoch teroristických lietadiel.
Nazrel som aj do unesených lietadiel a hangárov, kde boli unesené lietadlá zaparkované a pasažieri z nich pozabíjaní. Cítil som sa ako „superman“ vyrobený Hollywoodom, čo v preklade znamená „čarovné drievko, palička kúzelníkov“. Som toho plný, a preto neviem, ani kde začať opisovať svoj super let, ktorý sa premenil na zlý sen o teroristoch.
Cítil som sa ako vy, keď zapínate PC plní očakávania z hľadania nových informácií alebo ho vypínate unavení z ich množstva. Preto budem stručný. Prvý obraz , ktorému som sa veľmi divil, som videl v troch budovách WTC. Videl som ako demolačná firma prezidentovho brata usilovne vypaľovala autogénom nosníky budovy WTC 1, 2 a 7. Bolo to počas výluky výťahov na jednotlivých poschodiach. A čo ma najviac prekvapilo, vkladali do vypálených dier plastickú trhavinu s názvom Nanotermit. Nechal som ich v ich usilovnej práci a odletel som do Pentagónu. Tam ma zaseprekvapil stavebný ruch, ale len v jednej jeho časti, ako spevňujú betónom skelet časti budovy. Paradoxne práve doň malo vletieť tretie lietadlo teroristov. Ale nevletelo. Videl som strelu ako ducha vlietať do budovy.
Potom som sa vrátil do budovy WTC 7, lebo ma upútal mne neznámy prístroj schopný vyrobiť ilúzie takzvané hologramy. A naozaj z tohto veliaceho strediska vysielali paprsky, ktoré imitovali let imaginárnych lietadiel, ktoré vleteli postupne jeden za druhým do dvojičiek. S prispením Hollywoodskych čarodejníkov, sa tieto lietadlá vsunuli do železobetónových budov ako nôž do masla a stratili sa, lepšie povedané vyparili sa, ako duch z Bin Ládinovej lampy za sprievodu megašou obrovských ohňov, ktoré vyšľahli z budov. Rýchlo som sa preletel pozrieť do WTC 1 a 2 akú škodu urobili? Bol som veľmi prekvapený, keď v kancelárii, do ktorej vletelo prvé lietadlo so mnou stál aj Emeri Roth, ktorý projektoval túto budovu a s uspokojením mi povedal, „žiadnu“. A dodal, „veď som ich tak naprojektoval“. A nezabudol mi pripomenúť, že zatiaľ sa žiadna budova na svete nezrútila po náraze lietadla. Vzápätí zmizol, stačil mi len povedať: „Idem sa pozrieť, čo sa deje v bankových sejfov na mínus dvojke“.
Emeri, náš krajan, o ktorom som už písal, však vzbudil moju pozornosť, vidieť, čo sa na mínus dvojke deje, a preto som rýchlosťou blesku opustil kancelárie, kde narazili virtuálne lietadlá a zletel som sa pozrieť do pivničných priestorov budov, kde boli ukryté poklady zlatých tehličiek bánk, sídliacich v budovách WTC. A čo som videl, ma mierne povedané, šokovalo. Množstvo kamiónov, do ktorých boli pod dohľadom ozbrojených kománd prekladané zlaté tehly. Všetko sa to dialo vo veľkej náhlivosti. Až tu som si uvedomil, že sa chystá niečo nevídané. Rýchlo som sa preto presunul za najvyšším veliteľom krajiny napadnutej údajnými teroristami, ktorý by mal byť predsa o všetkom informovaný prvý, že?
Na moje veľké prekvapenie, som ho uvidel v škole s detičkami spokojne čítať knižku o neposlušných kozliatkach, ktorých matka odišla do obchodu, a zatiaľ ich chcel zjesť zlý vlk, ktorý si na ten účel, aby oklamal deti, dal prekovať jazyk. Ale veď tu rozprávku poznáte! Ja som sa len veľmi začudoval, že aj potom ako mu osobný tajomník oznámil šeptom do ucha, „všetko ide podľa plánu“, zostal prezident spokojne sedieť, hoci bola napadnutá zvrchovanosť krajiny, ktorú mal ochraňovať ako prvý jej prvý veliteľ. Nazrel som do jeho mysle, aby som ho pochopil, a razom som vedel, že on sa plne spolieha na ľudí z Pentagónu, na svojho zástupcu a priateľa, ktorého nikdy nesklamal, a ktorý sa nechal v kruhu svojich blízkych prezývať „ šedý vlk“. Pri spomienke na neho, sa prezident mierne uškrnul.
Keďže som u prezidenta nevidel ani štipku zodpovednosti, zdalo sa mi zbytočné čakať na jeho adekvátnu reakciu, ťahalo ma to rýchlo sa vrátiť do New Yorku. Ale cestou som zahliadol zvláštnu vec. V hangároch na letisku vo Washingtone, som zbadal čakajúcich ľudí všetkých štyroch letov, ktorí vystrašení na smrť, boli oboznamovaní agentmi neviem akej supertajnej služby, čo sa práve stalo, a podľa ich pokynov telefonovali svojim príbuzným o hrôzach, ktoré sa dejú na palubách lietadiel, ktoré boli podľa vopred napísaného scenára o útokoch teroristov zinscenované priamo tu na letisku. Ale prečo by to robili, uvažoval som? Robili tak preto, lebo boli na smrť vystrašení a na základe sľúbenej zmeny identity, mali udalosti všetci prežiť, ale neprežili. Na konci akcie boli všetci nemilosrdne zastrelení špeciálnym komandom.
Čo sa s dialo potom v dvojičkách, bolo nič v porovnaní s tým, čo som videl v hangároch. Tam ľudia skákali z okien v panike a v očakávaní najhoršieho konca, ktorý prišiel hneď po vyprázdnení zlatých sejfov. Velín vo WTC 7 dostal príkaz k odstrelu. Začali sa ozývať strašné detonácie a v priebehu pár sekúnd bolo po všetkom. Obe budovy WTC sa zrútili k zemi rýchlosťou voľného pádu. Neľútostne v nich zahynulo vyše 3000 ľudí, ktorí sa nestačili zachrániť. Vzápätí bola odstrelená demolačnou firmou aj budova WTC 7, aby boli zahladené všetky stopy po otrasných činoch, ktoré sa mali nezmazateľne vryť do pamäte ľudí celého sveta ako útoky na „dvojičky“.
Neveriac vlastným očiam, som letel pozrieť, čo na to Pentagon? Tam som ale na prekvapenie videl odpratávať dokonca aj samotných vysokých predstaviteľov narýchlo prinesené trosky z akéhosi malého lietadla, ktoré malo naraziť ako tretie lietadlo unesené teroristami do budovy Pentagonu, zhodou okolností práve do jej nedávno spevnenej časti. Po útoku na Pentagon, agenti jednej z nemenovaných bezpečnostných služieb vtrhávali do okolitých budov a žiadali si zábery ich bezpečnostných kamier, ktoré snímali aj budovu Pentagonu. Najviac ich zaujímala tá z benzínovej pumpy oproti Pentagonu, ktorá zachytila nejaký letiaci predmet, ktorý v budove vybuchol, ale lietadlo to nebolo. Pre istotu som sa ešte preletel pozrieť v duchu na miesto, kde malo havarovať štvrté lietadlo, v ktorom sa údajne pasažieri postavili na odpor teroristom. Ale našiel som len malý kráter, z ktorého vychádzal kúdol dymu naokolo, ktorého som zazrel trosky z nejakého malého lietadla.. Určite to neboli trosky z Boeingu ani nijakých ľudí zahynutých pri havárii. Tých som videl pred chvíľou pozabíjaných v hangároch a neporušené boeingy všetkých štyroch teroristických letov, ako ich premaľúvajú a menia im identitu.
Vtom som sa zobudil a bol som rád, že to bol len zlý sen o teroristoch. Prekvapil ma však jeden fakt, v akej náhlivosti boli odstránené všetky stopy po teroristických útokoch, z ktorých by sa dalo zistiť, kto bol skutočnými teroristami aj akými prostriedkami svoje ohavné činy previedli. Namiesto toho, čítam v médiách čoraz častejšie o nastolení akéhosi nového poriadku.
S pozdravom „História sa stále mení, istá je len budúcnosť!“
Peter Balog
