„Dajte nám celú zem a k tomu tri percentá“, tak znela správna odpoveď na otázku, ktorú som položil v predchádzajúcom článku. Na príklade jednoduchej rozprávky, sme si ukázali , ako vznikla svetovládna politika finančnej elity. Tajomné hry s peniazmi už nie sú tajomstvom! Za socializmu vychádzali noviny s titulkom „Proletári všetkých krajín spojte sa!“ Prečo ? Pretože „ bankári sa už spojili!“
Ukazuje nám to rub jednodolárovej bankovky, kde pod pyramídou na vrchole, ktorej tróni tajuplné oko je nápis „Nový svetový poriadok“. Celosvetovo nám vládne bankokracia. Ako k tomu mohlo dôjsť? Na to si odpovieme až v poslednom zo série troch článkov o tajuplnej hre s peniazmi.
Dnes sa pozrieme na zjednotený bankársky svet z blizka. A čo vidíme? Bankokracia je skoro dovŕšená a k celosvetovej vláde finančnej oligarchie, chýba už len ten povestný jeden krôčik. Svetu bankových operácií kraľuje BIS, ktorá určuje diskontné sadzby pre SB, ECB a CB ostatných národných štátov. Dnes už len štyri NB nie sú pod jej bankovým dozorom / NB Severnej Kóreje, Venezuely, Iránu a Líbye/. Hry s peniazmi už teda nie sú v rukách jednotlivých národných vlád sveta ale svetovej bankokracie, v ktorej má vynimočné postavenie, auditu sa úspešne vyhýbajúca tajuplná banka Fed, ktorá je v súkromných rukách najbohatších ľudí tejto planéty a „priľahlého vesmíru“. Ale vždy to tak nebolo. Pozrime sa teraz na historiu vzniku peňazí, ktoré sú základným prostriedkom tajuplnej hry bankokracie.
Historia vzniku peňazi nam vysvetľuje, že uz od tretieho tisícročia sa v Mezopotámii [Babylone] vyvinuli silné združenia obchodníkov. Ako platidlo používali rozličné druhy tovaru a tiež ingoty, najmä strieborné, vyrobené tak, aby mali určitú váhu a veľkosť; niekedy bol na nich znak, ktorý označoval ich pravosť. Babylónčania mali prekvapujúco zložitý systém požičiavania a ukladania peňazí a poskytovania úverových listov.
V Mezopotámii bolo bežne používanie kapitálu ako tovaru a požadovanie úrokov za jeho používanie. Takto sa peniaze stali prostriedkom uplatňovania ekonomického nátlaku. Záznamy, ktoré sa našli pri vykopávkach v zrúcaninách Babylonu, obsahujú správy o obchodných transakciách, ktoré využívali nepriaznivé okolnosti niektorých občanov. Dokonca už vtedy boli v obľube dnešné spôsoby získavania nečestných príjmov na úkor druhých. Nie div, že o obchodníkoch v Babylone a v Ninive sa často hovorilo s nenávisťou a opovrhnutím.
Mezopotámia i Egypt boli známe svojimi obchodnými karavánami. Neskôr nahradili Feničania značnú časť obchodu na súši obchodom po mori. Prístavy Kartágo, Týrus a Sidon sa stali významnými obchodnými centrami. Približne do ôsmeho storočia pred naším letopočtom sa obchod uskutočňoval výmenou tovaru; potom Gréci začali používať ako platidlo mince. Nasledujúce storočia [po roku 500 pred n. l.] boli natoľko poznamenané rozvojom obchodu, peňažníctva, bankovníctva a dopravy, že viacerí historici ich prirovnali k obdobiu kapitalizmu.
Hospodárske systémy sú teda už od raných dôb založené na peniazoch. Nespútaná túžba po peniazoch spôsobuje, že ľudia prekrúcajú právo, zrádzajú priateľov, falšujú pravdu, a dokonca sa dopúšťajú vrážd. Všimnite si však, že príčinou nie sú samotné peniaze, ale chamtivosť ľudí, ktorí ich chcú získať. Rozhodne nie je prehnané ak povieme, že ‚peniaze hýbu svetom‘ a že sa to deje rozličnými spôsobmi už celé tisícročia. Ako to si povieme v poslednom článku o tajomnej hre s peniazmi.
Dnes si už len zrekapitulujme, akym vývojom prešli peniaze ako finančný prostriedok vyplacania mzdy a zmeny vlastnictva hnuteľného aj nehnuteľného tovaru
V starovekej Mezopotámii (v 18. až 16. storočí pred n. l.) sa bežne používalo pri obchodných transakciách striebro. V starovekom Egypte sa používala meď, striebro a zlato. V čínskych dejínach sa píše, že v období čínskej dynastie Ming (1368 až 1644 n. l.) „sa meďou platili menšie sumy [peňazí], zatiaľ čo väčšie obnosy sa platili čoraz častejšie striebrom“.
Prvé skutočné mince pravdepodobne začali vyrábať v Lýdii v Anatólii v 7. storočí pred n. l. z prírodnej zliatiny zlata a striebra známej ako elektrum. Tieto mince mali tvar kotúča a štandardnú váhu i hodnotu. Asi o storočie neskôr sa razenie mincí rozvinulo v Grécku. Rímski vojaci dostávali ako žold soľ; neskôr bola nahradená peniazmi, ktoré sa nazývali salarium. V starovekom Ríme bol platidlom dobytok (pecus). Z týchto latinských slov sú odvodené anglické výrazy „salary“ (plat) a „pecuniary“ (peňažný).
Prvé papierové peniaze na svete sa objavili v roku 1024 v Číne, keď nevídaný rozmach obchodu viedol k nedostatku mincí. Prve pokusy s takzvanými lietajúcimi peniazmi, sa robili už v roku 811 v období dynastie Tchang. Vláda vydala v tom čase peňažné poukážky, ktoré sa mohli používať pri obchodných transakciách a nakoniec sa zamieňali za peniaze.
Počnúc Anglickom v roku 1821 prijali mnohé krajiny zlatý štandard, čo znamenalo, že občania si mohli kedykoľvek zameniť papierové peniaze za zlato, ktoré mala vláda v zásobe. Odkedy sa však prestal používať zlatý štandard, vlády v súčasnosti jednoducho vyhlásia, akú hodnotu majú peniaze, a to bez toho, aby ich hodnotu podložili niečím konkrétnym.
Šeky zaviedli anglickí bankári v 17. storočí; sú to písané príkazy na vyplatenie peňazí prostredníctvom banky. Tento spôsob obchodovania, je bezpečný a pohodlný, a tak sa stal veľmi populárnym a rozšíreným.
Kreditné karty, ktoré niektorí nazývajú plastické peniaze, sa objavili prvýkrát v Spojených štátoch v dvadsiatych rokoch minuleho storočia a rýchlo upútali pozornosť ľudí na celom svete. Používanie kreditných kariet je pohodlné a má aj ďalšie výhody. Na druhej strane však predstavuje nebezpečenstvo v podobe neuváženého nakupovania a životného štýlu nad svoje možnosti. Pokračovanie nabudúce.
S pozdravom „História sa stále mení, istá je len budúcnosť!“
Peter Balog
