Keď ich máme málo je zle. Keď ich máme veľa, chceme ich ešte viac. Okrem nás vstupujú do tajomnej hry s peniazmi banky, vlády, Európska menová únia /EU/, Európska centrálna banka/ECB/ a Európska komisia. A ako keby táto reťaz hráčov nestačila pristupuje do hry s eurom ešte dolár ako svetové platidlo so svojou centrálnou bankou Federálnym rezervným systémom, familiárne zvaný /Fed/, čo je súkromné konzorcium bánk majúcich monopol na vydávanie a kontrolu peňazí v obehu tajomnej hry peňazí.
A keďže nie sme žiadne „béčka“, sme svetoví, do hry s peniazmi ešte pristupuje Medzinárodný menový fond /MMF/, Svetová banka /SB/a banka všetkých centrálnych bánk, Banka pre medzinárodné platby /BIS/. Do tejto elitnej skupiny nadnárodných hráčov, ešte vstupujú svetové burzy, z ktorých je najvýznamnejšia tá americká na Wall street 23. Hráčov by sme teda už mali. Teraz vymenujem hry, ktoré sa s peniazmi hrajú.Samozrejme pre krátkosť času a priestoru a stručnosti len niektoré z mnohých hier. Pre určitú zaujatosť chudobnejšej časti populácie nazvali elitní hráči hry s peniazmi do tajuplných názvov ako sú kapitál, inflácia, deflácia, monopoly, depozity, komodity, kurzy ,kurzové straty, dlžobné úpisy, dlhopisy, meny, bondy, rezervy a posledná hra, ktorá sa valí Europou má príznačný názov Euroval. Táto hra s peniazmi známa ako Euroval I., má pre veľký úspech svoju druhú verziu s podobným názvom Euroval II.. Kedy sa začala táto tajomná hra s peniazmi? Pokúsme sa toto neuralgické klbko rozmotať pomocou rozprávky.
Príbeh tajomnej hry s peniazmi začala ako rozprávka, z ktorej sa stal horor. Kdesi za horami-dolinami bol jeden ostrov, na ktorom žila pracovitá a šťastná spoločnosť ľudí, ktorí nepoznali peniaze. Všetka obchodná činnost sa prevádzala výmenným spôsobom (barterom). Každý piatok bol na ostrove trh. Nebolo to vždy jednoduché zjednať vzájomnú výmenu tovaru. Ľudia niekedy strávili celý deň argumentovaním a dojednávaním cien tovarov, keď skúšali vymeniť prasiatko za pár topánok, alebo kabát za sviečky. Jednoducho nevedeli ako stanoviť cenu každého tovaru.Jedného dňa sa ale všetko zmenilo. Na ostrov sa priplavil cudzinec, ktorý s prekvapením zistil, že ostrovania nepoznajú peniaze. Vysvetlil im, že peniaze sú jedinečným prostriedkom zmeny vlastníctva tovaru a že on ich naučí používať. Vytvoril hromadu peknučkých kožených diskov, podobných žetónom pre hru "Monopoly". Ale ľudia sa nevedeli dohodnúť, koľko diskov by mal kto dostat'. Preto im cudzinec navrhol, aby si pre začiatok, každý od neho požičičal toľko, koľko potrebuje. Neobmedzene.To sa všetkým zapáčilo. Ale hra s peniazmi mala jeden háčik, ktorý si žiaden z aktérov na začiatku neuvedomil. Cudzinec im povedal. Každý si odo mňa požičia toľko, koľko potrebuje, ale čím viac si požičia, tým viac mi bude musieť vrátiť za moje služby behom jedného roku! Za každých sto diskov, ktoré si odo mňa požičiate, musíte mi zaplatit' stotri. Cudzinec si ocenil cenu služieb tromi diskami. Tak mohol začať „nový systém“ predaja tovaru za peniaze, z ktorého sa všetci veľmi tešili, až tak že nechápali ako mohli žiť doteraz bez diskov.
Na konci roku cudzinec navštívil svojich dlžníkov. Niektorí mali o niečo viac diskov ako si na začiatku požičali, ale to znamenalo, že iní mali menej. Niektorí zistili že majú dlžoby. Nikoho ani nenapadlo, že ostrov ako celok sa nedostane nikdy z dlžôb, pokial' všetky kožené disky nebudú spät' vrátené cudzincovi. A aj potom, ešte musia splatiť tie tri kožené disky, úrok, ktoré vlastne nikdy neboli vôbec vytlačené! A tak keď chceli splatiť svoj dlh, museli si požičiat' od cudzinca viac kožených diskov, aby mohli pokračovat vo výrobe a predaji tovarov. Samozrejme ako čas plynul, dlžoby a "úroky" rástli a rástli. A netrvalo dlho, kým sa ostrovania začali medzi sebou ruvat' a márnivo skúšat' ziskat' od cudzinca viac a viac kožených diskov. Začali tiež proti sebe protestovať, že ceny každého druhého sú privysoké. Dokonca ženy v domácnostiach začali požadovať, aby ceny boli kontrolované, nakol'ko si nemohli dovolit kúpit' chlieb! Zamestnávatelia odmietali platiť vyššie mzdy zamestnancom, ktorí sa rozhodli štrajkovať, čo bolo kedysi neslýchané! Aj gazdovia museli opustiť svoje gazdovstvá, nakol'ko sa nemohli doplatit' dlžôb. Nikoho nenapadlo vyšetrovať cudzinca, ktorý sa za krátky čas sa stal vládcom ostrova. Oči ostrovanov už boli zaslepené vidiet' bohatstvo a dostatok, ktoré predtým vlastnili tak mierumilovne a mysleli už len na "kožené disky", ktorých bol stály nedostatok. Toto môže byť koniec rozprávky, ale to je len začiatok – začiatok finančného problému, ktorý dnes hrozí každému národu na zemeguli.
A áno, odkial' prídu tie "tri kožené disky" úroku na stovku? Koniec koncov, len ten "cudzinec" je opravnený vydat' "disky".
Ľudia môžu vyprodukovat' akékol'vek množstvá tovaru, ale keby sa odvážili vyrobiť "disky" je to zločin, ktorý sa volá "falšovanie". A tak, jediný zdroj ďalších troch "diskov" je cudzinec – čo znamená íst' si požičiať, aby mohol byt' zaplatený minuloročný "úrok". Každý rok teda, požičiavanie – dlžoby – úrok – vzrastajú a vzrastajú, len aby sa udržali veci "v pohybe". Viac a viac týchto "negatívnych peňazí", aby sme ich správne nazvali, je potrebných na zaplatenie úrokov a dlžobných poplatkov. A tak, peniaze – či už ich nazývame "disky", alebo koruny či doláre, eura, franky alebo marky, sú znehodnotené a zdevalvované v ich nákupnej sile – "inflácia" sa to dnes nazýva. Nie je táto kliatba "inflácie" zabudovaná priamo do hry – disk – dlžoba – úrok? Nie je to neuniknuteľný následok pravidiel "finančnej hry", ktorú sme donútení dnes hrať?
Ako zbytočné je teda blabotať o "demokracii","kontrole" alebo "zmrazení" cien, pokiaľ sa potácame pod terajšími pravidlami financovania "na dlžobu".
Na záver mám pre čitateľov tohto článku kontrolnú otázku. Ako z jednoduchej rozprávky vznikla svetovládna politika tajomnej hry s peniazmi „nového systému veci“? Ako pomôcku môžete použit jednodolárovú bankovku. Správnu odpoveď tajomnej hry s peniazmi nájdete v grafickej podobe na rube bankovky. Je to tajný rébus finančnej elity. Pokračovanie nabudúce.
S pozdravom “Historia sa stále meni, istá je len budúcnosť“. Peter Balog
