Alžbeta sa narodila v roku 1560 v Nyibátore. Keď mala 13 rokov zasnúbili ju vo Vranove s 18-ročným Františkom Nádašdym, synom palatína Tomáša Nádašdyho zo Šarváru. Ôsmeho mája 1575 bola vo Vranove veľkolepá svadba, na ktorej sa podľa písomných dokladov zúčastnilo až 4 500 svadobčanov.
Cisár Maximilián sa ospravedlnil a mladomanželom poslal dar - pozlátený krčah za 200 zlatých, cisárovná pozlátenú čašu za 100 a vojvoda Rudolf čašu za 150 zlatých. Bližšie informácie o svadbe sa nezachovali, ba dokonce keby sme hľadali vo Vranove aspoň kúsok kaštieľa, v ktorom sa vydávala Alžbeta Bátoryová, tak by nám ukázali panelák a rozprávali o tom, ako sa obrovské a nádherné podzemie kaštiela zalievalo betónom. Normálny človek jednoducho nemôže pochopiť, ako môže niekto zbúrať historické miesto a nahradiť ho panelákom. To sa stalo nielen vo Vranove ale v desiatkach iných miest po celom Slovensku. Ale späť k téme.
Sobášom s Alžbetou,sa stal František najbohatším veľmožom Uhorska. Alžbetino veno tvorilo panstvo Ecsedu, Füzer, Vranov, hrad Čičava, Bujak, Fagarosi, palác v Bratislave a Viedni, kaštieľ v Piešťanoch a po smrti brata Štefana aj hrad Devín. Už vtedy vraj Alžbeta vzbudzovala strach. Čachtický hrad s panstvom získala až v roku 1569. Striedavo sa zdržiavala na spomínaných majetkoch a niekoľkokrát prichádzala aj na východné Slovensko do Vranova a na hrad Čičava, ale jej hlavným sídlom bol hrad v Čachticiach a panstvo v Sárváre, ktoré bol hlavným sídlom Nádašdyho. Alžbetin manžel František Nádašdy sa len zriedka zdržiaval doma a o všetko sa starala ona so služobníctvom. Manžel veľa času trávil na bojiskách, alebo vo výkone svojich funkcií. Bol županom v troch stoliciach, magistrom kráľovských koniarov a radcom panovníka. Od roku 1578 sa stal hlavným kapitánom uhorských vojsk. Turci ho prezývali "Čierny beg". Zrejme pre nedostatok času nevedel, alebo nechcel vedieť o počínaní svojej manželky Alžbety.
Mali spolu päť detí, z ktorých prežili tri: dcéra Anna sa v roku 1604 zasnúbila s Mikulášom Zrínskym a na jej svadbe bol aj palatín Juraj Thurzo. Mikuláš Zrínsky sa v roku 1608 stal kapitánom vojsk Zadunajska. Dcéra Katarína sa v roku 1610 vydala za Juraja Drugeta z Humenného - župana Zemplínskej stolice a ich svadba bola v Čachticiach. Vtedy vraj zomreli na hrade dve slúžky, čo sa neskoršie vyšetrovalo. Syn Pavol sa oženil až po smrti svojich rodičov v roku 1620.
Krvavá grófka žila zväčša na hrade v Čachticiach, ktorý sa do histórie zapísal vraždami mladých dievčat a historici jej pripisujú až 600 vrážd. Považovaná je za najväčšiu vrahyňu v Uhorsku. Jej príbeh zaujal historikov a literátov doma aj vo svete. Na honosnom kočiari sa prevážala grófka aj cez východné Slovensko, kde tiež vraždila. Jej prvá cesta po smrti brata Štefana viedla cez Branisko, a vtedy umučila dve dievčatá. Tri dni ich vozila v koči a pochovala vraj za obcou Široké, kde aj nejaký čas pobudla. Cisár Matej II. v roku 1610 nariadil palatínovi Jurajovi Thurzovi jej zločiny vyšetriť. Odsúdili ju na doživotné väzenie na Čachtickom hrade, kde v roku 1614 zomrela.
Alžbeta Báthory síce zomrela pred 397 rokmi, no jej potomkovia prežili v mnohých rodoch až do 21 storočia. Medzi jej potomkami sú cirkevní hodnostári, umelci, generáli, vysokí kráľovskí hodnostári, politici, ale aj množstvo menej známych, ale napriek tomu vo svojejj dobe dôležitých osobností. Väčšina z jej potomkov, hlavne v neskorších období si už vôbec neuvedomovala, že sú potomkami svetoznámej vrahyne. Rovnako aj dnes žije po celom svete množstvo ľudí, ktorí zdedili aspoň kvapku jej krvi. Väčšina ani netuší, kto patrí medzi ich predkov.
Hrad Čachtice bol postavený v prvej polovici 13. storočia pre ochranu západných hraníc Uhorska. Od r. 1569 patril Bátoryovcom. V roku 1708 ho dobylo vojsko Františka II. Rákociho a odvtedy je v rozvalinách.
zdroj: wikipedia
