Za chrbtom nechali ľudoprázdne Vinianske jazero (206 m n. m.), cez leto rekreačné stredisko plné návštevníkov, s rozlohou okolo 8 ha a hĺbkou maximálne 4 m. Zo začiatku išli miernym stúpaním na sever popri Vinianskom potoku napájajúcom vodnú nádrž. Ďalej po asfaltovej lesnej ceste so zákazom vjazdu vozidiel, ktorý však málokto dodržiaval, ohrozujúc tak našich putujúcich.
Čochvíľa pri vojenskom pamätníku pod Pirnagovým vrchom v deň 72. výročia oslobodenia Michaloviec Červenou armádou vzdali hold bojovníkom za slobodu v 2. sv. vojne. Zmena smeru vľavo na severozápad, stále po „asfaltke“ až k výraznému nápisu na vozovke KYJOV – VIHORLAT, kde odbočili vpravo na východ. Po atypickej nepredpisovej asi súkromnej značke už po lesnej ceste ešte za príjemného slniečka došli k po vojne zrekonštruovaným zemľankám.
Krátky „desiatový“ oddych a stúpa sa vyššie k vytúženému cieľu. Kyjov (821 m n. m.), vrch na juhovýchod od Vihorlatu (1075,5 m n. m.), dominuje Kyjovskému pralesu Národnej prírodnej rezervácii vyhlásenej v roku 1974. Rozlohu má cez 53 ha a chránené sú v nej prirodzené pralesovité bučiny s vyše 200- ročnými bukmi. Výhľad do údolia na Zemplínsku šíravu žiadny, hmla ako mlieko, takže len zopár foto a spiatočka.
Ešte zastavenie na vyhliadke ale márne, inverzia sa pohybuje veľmi pomaly. Keďže hlavný zámer pokochať sa pohľadmi do dolín nevyšiel, aspoň kontrola, či rastú, ale rastú zopár číroviek, či zemných hlív.
Podľa prítomných bola to „suprová“ akcia až na tú hmlu, no uvidíme nabudúce na poslednej tohtoročnej jesennej túre okolo Šútovej.
A. Hasák, J. Mitro, I. Hrubá NM KST T
