Niekoľko dní prší, a tak sme vymenili prírodné krásy za poznávanie histórie a prítomnosi starobylého mesta Užhorod na Ukrajine, hneď po prechode štátnej hranice vo Vyšnom Nemeckom. Ráno po rozptýlení mračien nastal slnečný deň, čo nás potešilo. Nakoľko sme bola malá skupinka turistov, vymenili sme autobusový spoj za auto. Cez hranice smeprešli rýchlo a v pohode. Prvé, čo sme videli bol veľký monument - socha vojaka so zástavou. UŽHOROD nás vítal zaliaty slnkom a čistotou.
Toto mesto je z historického hľadiska jednoz najstarších známych miest, prvá písomná zmienka je z r. 903. V rokoch 1919-1938 územie Zakarpatia, tj. Užhorod aj Mukačevo patrilo k Československu. Zaparkovali sme pri obchodnom dome „ Dactor" a ako správni turisti ďalej už iba peši, poznávať pamiatky mesta, ľudí a mestský ruch v uliciach. Prvým zastavením bol cintorín na ,, Kalvárií" Vzdali sme úctu a hold hrdinom 2. svet. vojny, pochovaných vo vojenskej časti, pozreli aj starú historickú časť, kde sú aj hroby Čechov a Slovákov. Ďalej nasledovala prehliadka múzea obrazov, kde boli aj dve olejomaľby od T. J. Moussona. Pokračovali sme uličkami pomedzi staré dobové domy, krásne fasády a brány.Takých v našom meste zachovalo len veľmi málo, pôsobili tu aj českí stavitelia. Rinok - mestká tržnica, tá nás dostala! Úžas! Množstvo tovaru rôzneho druhu a farieb, všetko… potraviny.
Plná tržnica milých, usmievavých a zhovorčivých ľudí. Skvelý to pocit aj pohľad. Super, dobre naladení sme išli ďalej, pochutnávajúc si na sladkých jahodách a sušenom ovocí, ktoré nám dodalo energiu. Korzo žilo čulým, mestským ruchom -obchodíky, kaviarničky, promenáda.
Nasledovala prehliadka Grécko-katolíckej katedrály, kde sa konala svadba a pán kostolník nás previedol hrobkou, ktorá je pod kostolom.To bol tiež zážitok..
Neďaleký mestký hrad je spojený s uhorskými dejinami, prehliadka bola veľmi zaujímavá. Vedľa je skanzén. Drevenice a hospodárske budovy sú 200 - ročné a 100 – ročné, ukážka starých remesiel…
Drevená cerkev sv.Michala zo 16. st. upúta vašu pozornosť, stále sa v nej konajú príležitostné omše. Z červených tehál je synagóga, teraz fiharmónia. Židovská komunita - /85 tisíc./bola vyvraždená.
Prechádzame peším mostom cez rieku Uh - most zamknutých lások. Rôzne „kladky“ (visiace zámky). Pýcha Užhorodu - Modrá pravoslávna cerkva, jej majestátne kopuly je vidieť už zďaleka. Nádhera! Výzdoba berie dych, len pozeráme a s úctou a pokorou sa klaniame majstrovskému dielu.
V podzemí je tiež staršia chrámová modlitebňa bez okien, kde prebiehala večerná omša. Tmavá, osvetlená sviečkami, krásny spev. Ženy majú na hlavách šatky. Tajomná atmosféra. Plní nezabudnuteľných, nádherných aj dojemných pocitov sme sa v pohode, v zdraví a spokojní vrátili domov.
Nedá sa všetko v krátkosti opísať slovami, to treba zažiť. Čoskoro sa znova vydáme na cestu poznávania veď ,,Sme jedna rodina." Dovidenia!!!!!!
Článok a foto Ingrid Hrubá
