Podľa hesla turistu, že nie je zlé počasie, ale len zle oblečený turista sa aj napriek nepriaznivej predpovedi počasia predsa vybrali členovia najstaršieho michalovského Klubu slovenských turirstov Turista (NM KST) www.kst-turista.sk na túru a neoľutovali o čom vás verím presvedčia fotografie. Na dohodnutom mieste pôvodného plánu nášho klubu ísť na Pozdišovský chrbát (železničné priecestie pri KERKU), ktorý bol zrušený sa predsa našla jedna z nás Ingrid a tak sme ju zobrali do auta a vybrali sa do Humenného. Severne nad Humenným sa nachádza lokalita HUBKOVÁ, ktorú sme sa rozhodli preskúmať.
Sú tam dva okruhy vyznačené miestnou turistickou značkou kde východzím bodom trás je smerovník za Humenským kaštieľom pri skanzene.
My sme si vybrali červenou značenú trasu s nenáročným 3. hodinovým okruhom ktorý sa začal na okraji mesta stúpajúc po asfaltových uliciach pomerne prudko nahor odkiaľ sa nám pri pohľade späť naskytol pekný pohľad na Humenné a výrazný špicatý kopec - Vihorlat.
Spleť uličiek skončila jednou zo slepých ulíc kde sa na ňu napojila lesná cesta , po ktorej sme pokračovali smerom hore na najbližšiu lokalitu pod názvom MIHALÍKOVA (320 m n. m.).
Trošičku sme zišli z chodníka aby sme sa pozreli na vyhliadkovú lúku z ktorej bolo pekne vidieť na Slánske vrchy. Pokračovali sme krásnym lesom a znova sme si dali menšiu odbočku z chodníka na výsek po výrube kde na jeho vrchole sa nám naskytol pohľad na Poľsko - Slovensku hranicu s vrcholmi Kruhliaka, Pľaše, Ďurkovca a vo veľkej diaľke sa dala pozorným okom spozorovať aj WIELKA RAWKA na Poľskej strane.
Po zdokumentovaní tohto vyhliadkového miesta sme pokračovali na ďalšiu lokalitu a to PETOČOVÁ (378 m n. m.), kde je pomník partizánskej skupine PUGAČEVA, ktorá operovala v tejto oblasti. Z PETOČOVEJ sme pokračovali ďalej po červenej, ktorá viedla do údolia s asfaltovou cestou smerujúcou do Humenného, no predtým sme museli nájsť kde vlastne pokračuje trasa lebo ak sme od smerovníka našli prvú červenú, tak nasledujúcu už bolo nájsť ťažšie a ešte k tomu vás zvádzal lesnícky chodník ktorý išiel od trasy.
V kroví sme nakoniec našli značku a tak sme mohli smelo pokračovať v zostupe kde sa nám naskytol pohľad na starú neudržiavanú studničku a hneď za nou na prebehujúce srnky.
Po krátkom zostupe sme prišli na točňu pri lesníckej chate a pokračovali po asfaltke. Na nej sme narazili na rybníky a pútnické miesto zasvätené Panne Márii. O 10.minút nižšie bola zvernica s danielou zverou vraj pri "vojenskom obvode" ( aj keď neviem o tom aby sa v tej oblasti nachádzal niekedy vojenský obvod, no podľa tabule tam je ... ) ... a potom už oblasť HUBKOVÁ, koliba (160 m n.m.).
Niekedy v tej oblasti stála vychýrená reštaurácia, no požiar ju zničil do základov.
Aj pri HUBKOVEJ musíte byť obozretný lebo nie hneď je jasné kade ďalej a pozorne treba sledovať kde zase pokračuje červená trasa ...
Táto časť trasy vedie cez les tesne nad mestom Humenné súbežne s hlavnou príjazdovou cestou z Medzilaboriec, kde sme stretali veľa psíčkarov. Na tejto záverečnej časti nás čakal ešte jedna lokalita a to HANDRIX (210 m n. m.) akási opekačkova zóna pre humenčanov a tu sa už napájala spojnicová žltá trasa od mohyly, o ktorej sme si mohli prečítať na informačnej tabuli niečo bližšie. Na železničnej stanici v Humennom sme sa ešte " pozdravili " so Švejkom a pozreli modernú vlakovú súpravu do Sniny. Počasie bolo vzľadom na predpovede veľmi priaznivé a preskúmali sme novú oblasť kde sme doteraz neboli a skutočne sa bolo na čo pozerať a tak s veľmi dobrým pocitom sme sa vrátili domov.
Turizmu zdar !
Miroslav Baraniak, člen NM KST T
