Nedávno slovenským internetom obletel tento príspevok. Poukazuje na kontrast medzi typickou pracujúcou rodinou, ktorá sa snaží platiť účty, dane a hypotéku a Atypickou rodinou, ktorá už niekoľko generácii nikdy nepracovala, nepracuje a zrejme ani nikdy pracovať nebude.
Príbeh pracujúcej rodiny...
Bol raz jeden 7-ročný chlapec, začal chodiť do školy, jeho rodičia aj on chcel, aby z neho niečo vyrástlo a tak sa usilovne učil a dostával jednotky. Videl vzor vo svojich rodičoch. Úspešne teda vyštudoval základnú, strednú aj vysokú školu. Po štúdiu sa oženil so svojou kamarátkou z vysokej školy a mali 2 deti, o ktoré sa vzorne starali a starajú. Vzali si pôžičku na byt, ktorú budú najbližších 30 rokov splácať. Aj keď obaja vyštudovali vysoké školy s diplomami, dlho nemohli si nájsť zamestnanie, no keďže hypotéku bolo treba splácať, tak sa zamestnali v spoločnostiach s priemerným platom. Spolu zarobia celkom slušne cca 1200 eur, avšak musia platiť hypotéku a iné poplatky, ako plyn, vodu, elektrinu, odvoz smetí a dane, takže im zostane necelých 200 euro na celý mesiac, z ktorých sa snažia vyžiť z mesiaca na mesiac.....
A tak si skromne žijú a skromne budú žiť až do smrti.
Príbeh rodiny, ktorá poberá sociálne dávky...
Bol raz jeden 7-ročný chlapec, začal chodiť do školy, lebo jeho matka so strýkom a otcom v jednej osobe ho tam vyhnali, aby mohli dostávať od štátu detský príspevok, príspevok za to, že chodí do školy a príspevok na teplú stravu pre dieťa. Tak tam každý deň odignoroval povinný počet hodín - celých 10 rokov na základnej škole. Keď mal osemnásť, stal sa už štvrtý krát otcom...a úspešne sa stal invalidným dôchodcom. Poberal nemocenský dôchodok a všetky príspevky na deti. V jedno ráno ich presťahovali z rodnej chatrče do novopostavených, zariadených bytov a jeho rodnú nelegálne postavenú chatrč na cudzom pozemku, im za príspevok 330 eur zbúrali. Spolu zo svojou manželkou, tiež invalidnou dôchodkyňou, spolu každý mesiac dostávajú od štátu cca 1200 eur, avšak nemusia platiť hypotéku a iné poplatky, ako plyn, vodu, elektrinu, odvoz smetí a dane, takže môžu za celých 1200 Eur hýriť a každé ráno sa budiť s pocitom mať zarobené.
A tak si to užívajú a budú užívať až do smrti.
Do kedy tento stav budeme v tichosti tolerovať, počúvať z Brusselu alebo z Bratislavy, že "oni" sú len nepochopení, že sú nami utláčaní, že pracujúci človek je rasisticky orientovaný?
Na jednej strane sa nám dennodenne dvíhajú náklady na život, stúpajú dane, poplatky v banke, účty za bývanie. Pri nákupe v hypermarketoch vidím ako slušný pracujúci človek si 3 - krát rozmyslí, čo dá do košíka a takzvaným invalidom je nákupný košík naplnený až po okraj.
zdroj: internet
