Tak ako po iné roky nezostali v najstaršom michalovskom Klube slovenských turistov Turista (NM KST T) tradícii nič dlžní a úvodnú tohtoročnú cyklotúru viedli akože ináč, znovu do predhoria Vihorlatu v časti Hiriač.
Pri, na toto ročné obdobie (koniec apríla), nadpriemernej teplote (popoludní až 25 ºC) a mocnejúcemu slniečku pražiacemu príjemne na chrbát, ba i miernemu v smere jazdy vanúcemu vetríku, ubiehali prvé kilometre „čo by dup“. Krátke zastavenie (kontrola „strojov“) na moste cez Šíravský kanál, ktorý napája vodami Laborca Zemplínske more, v ktorom videli statné kúsky rýb a ide sa ďalej s nebadaným stúpaním do Zbudze, obce pod ktorou v podzemí sa ukrývajú rozsiahle ložiská soli, ktoré sa v súčasnosti ale neťažia. Zbudza v nedávnej minulosti, čo je zaujímavé, ležala naraz v dvoch župách – Zemplínskej a Užskej. Po ďalších pár kilometroch a miernom stúpaní došli k vodnej nádrži Oreské, kde na jej celom pobreží sú stromy stále viac napadnuté cudzopasným imelom. Dušu turistu pri tej spúšti aspoň trochu pookrial pohľad na kvetmi obsypaný konárik divej čerešne. Blízkosť vodnej plochy zrejme spôsobila, že sa na našich bicyklistov vyrojila rôzna lietajúca „háveď“ a tak poďme rýchlo odtiaľ preč. Na spiatočnej ceste v objatí prebúdzajúcej sa čerstvozelenejúcej flóry, či žltých lánov repky olejnej pod bezoblačnou modrou oblohou, no slabučkom protivetre prešli Petrovcami nad Laborcom. V tejto obci, ktorá sa v análoch spomína už v roku 1254 dnes prebýva do 1000 duší. Ešte prebehnúť cez miestnu časť Topoľany a popod dominantu Michaloviec – kopček Hrádok (163 m n. m.) a sú v poriadku doma.
Začiatočná „rozbehová“ cykloturistická akcia aj vďaka veľmi priaznivému počasiu mala úspech takže už len s vervou do ďalších naplánovaných kilometrov.
Anton Hasák
