Ak by sme nemali minimálnu mzdu, zamestnávatelia by znížili mzdy tak nízko, ako by sa im zachcelo. Také je ľudové poňatie otázky minimálnej mzdy. Toto poňatie predpokladá zloducha tam, kde žiadny nie je. V prvom ročníku každej ekonomickej vysokej školy sa učí a vie, že minimálna mzda je buď zbytočná a nerobí nič, alebo znižuje zamestnanosť. Len v Európe, tieto štáty nemajú minimálnu mzdu: Fínsko, Lichtenštajnsko, Taliansko, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko.
Zákon o minimálnej mzde totiž núti zamestnávateľa neprijať zamestnancov s nižšou mzdou, než je minimum stanovené zákonom. Na druhej strane núti pracovníka, bez toho, aby sme skúmali, či to vôbec dotyčný chce, neprijať prácu za nižšiu ako minimálnu mzdu. Vo voľbe medzi málo platenou prácou a nezamestnanosťou zaväzuje pracovníka zvoliť nezamestnanosť. Zákon o minimálnej mzde teda nezvyšuje mzdy, iba odstraňuje z ekonomiky také pracovné miesta, ktoré nesplnia kritérium minimálnej mzdy.
Ako sa stanovujú mzdy v prípade neexistencie zákona o minimálnej mzde? Ak je na trhu mnoho ľudí prácu ponúkajúcich (zamestnancov) a mnoho dopytujúcich (zamestnávateľov), potom majú mzdy tendenciu byť na úrovni toho, čo ekonómovia nazývajú “hraničná produktivita práce”. Hraničná produktivita práce je taký zisk, ktorý zamestnávateľovi prinesie daný zamestnanec. Inými slovami, ak najatím dodatočného pracovníka vzrastie zamestnávateľovi zisk o 100 eur za týždeň, medzná produktivita tohto pracovníka je práve 100 eur/týždeň. Mzda zamestnanca má tendenciu rovnať sa jeho hraničnej produktivite. Prečo je tomu tak, keď vieme, že by zamestnávatelia najradšej neplatili svojim akokoľvek produktívnym zamestnancom vôbec nič? Odpoveďou je konkurencia medzi zamestnávateľmi.
Zoberme si napríklad zamestnanca s produktivitou 5 eur za hodinu = jeho hodina práce zarobí 5 eur (z toho časť dostane on na výplate a časť zamestnávateľ na zisku). Ak by bol zamestnaný za mzdu 1 euro/hod., zamestnávateľ by za hodinu vyrábal zisk 4 eurá. Ostatní zamestnávatelia to ale vidia a tak tomuto vysoko efektívnemu zamestnancovi ponúknu prácu aj s dvojnásobným platom – stále budú mať dosť veľký zisk (3 eurá/hod.). Lenže aj pri 2 eurách na hodinu bude zamestnanec veľmi cenný, preto ponuky od konkurenčných zamestnávateľov budú pokračovať až do doby, keď mzda dosiahne 5 eur za hodinu. Vo chvíli, keď je mzda rovná jeho hraničnej produktivite, zmizne motivácia ostatných zamestnávateľov získať tohto zamestnanca.
