Michalovskenoviny

Obr. Mapa znázorňuje počet zhubných nádorov u mužov v roku 1999
Mapový podklad, Úrad geodézie a katastra Slovenskej republiky č.6 - 24 -307 / 2003

Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno mestečko s krásnou gaštanovou alejou a ešte krajším parkom. Krajom mestečka pretekala čistučká rieka plná rýb. V lesa rástli huby a vzácne rastliny.

Jedného dňa však zlý kráľ vyslal do mestečka zlú čarodejnicu Chémiu. Chémia bola prefíkaná a ľuďom sľúbila krásnu novú fabriku s vysokým komínom. Ľudia jej sľubom uverili a všetci svorne budovali krajšie zajtrajšky pre svoje deti... Až po mnohých rokoch, keď po celom okolí ľudí stíhali zákerné choroby a začali zomierať na rakovinu, či rôzne nádory, pochopili silu čarodejnice Chémie...

Dnes máme nových kráľov a nových pánov. A naše zakliate mestečko, ktoré zamorilo celý kraj, už zabudlo čoho sú zlí páni schopní. Zlí páni bývajú na druhom konci krajiny až za siedmimi horami a dolami a za pár drobných predaju našu zem hocikomu! Dnes naše zakliate mestečko sa musí rozhodnúť, či elektráreň, ktorá nás všetkých zamorí milionmi ton CO2, stojí za tie nové pracovné miesta.

Teraz musia všetci slušní ľudia povedať svojim poslancom, že tá elektrina zrejme nebude naša. Možno až kdesi za morom schováva svojho majiteľa. Dokonca ani to uhlie, čo tu budú dovážať zo všetkých kútov Európy, nebudu naše! Náš bude len smog, prach, hluk a smrad! Nám ostane len znečistená rieka, ktorej voda má služiť pri procese chladenia elektrárne. Dnes musíme všetci pochopiť, že ak túto mapu uvidí slušní investor, možno nikdz na Zemplín nepríde.

Táto mapa je len magnetom pre zlé čarodejnice, biele kone a iné príšery, ktoré vytvorili sotva pred rokom firmu. Trvalé bydlisko zaregistrujú v budove na druhom konci republiky. Tá budova zastrešuje desiatky fiktívnych firiem. Bez telefónu, bez kancelárie, len s poštovou schránkou a akože trvalým sídlom firmy.

Necháme také biele kone a "iné rozprávkové bytosti" naďalej zamorovať našu maličkú zem?