Michalovskenoviny

Michalovská rotunda vykopaná archeológmi pred 30 rokmi vyvoláva stále mnoho nejasnosti a otázok. Kedy a v akých podmienkach vznikla táto pamiatka stará tisíc rokov ?

Podľa väčšiny archeologických a písomných prameňov pri zániku Veľkej Moravy  /r. 906-907/, sa hranica  trvalého vpádu a záboru  staromaďarskych oddielov na územie Veľkej Moravy v 1. etape neodchyľovala príliš od južnej hranice terajšieho Slovenska. Na východe boli v tom čase staromaďarské kmene a nájdené jazdecké hroby, len v okolí Medzibodrožia, t.j. Čierna n.Tisou, Kr. Chlmec, Somotor.

Ďalšie maďarské kmene, už usadlíci,  sa tu objavili až o 100 rokov, po bitke na rieke Lechu /955/.  Ešte za čias kráľa sv. Štefana/ 997-1038/ boli hraničné záseky približne  niekde medzi Oborínom a Zemplínskym Hradišťom. V tom čase  tieto sídliská tvorili slovienske hradiska ešte neobsadené starými Uhrami. Rovnako za vlády jeho synovca  sv. Ladislava bola zemská hranica na Zemplíne na čiare - Sliepkovce, Ložín, Veľký Ruskov, t.j. na juh od Sečoviec a Michaloviec ( v tom čase ešte do určitej miery samostatné). Hovoríme o období 130 -170 rokov po páde V. Moravy.

Archeologické nálezy hovoria o plynulom a neprerušenom osídlení v tejto oblasti aj v 9.-11. storočí a slovienskom osídlení. V priestore dnes slovenskej časti Zemplínskej župy bolo okolo r. 1000 vyše 135 slovienskych sídlisk a len 15 sídlisk starých Maďarov. Pritom sv. Štefan budoval nie národný, ale mnohonárodnostný stavovský štát. Spisovným jazykom bola latinčina. Samotná michalovská rotunda bola  postavená niekedy v 9. - 11. storočí. Všade boli slovienske sídliska zapadoslovanského typu. Od Zemplína po Užhorod.  V okolí dnešných Michaloviec bolo viacero slovienskych sídlisk.

Samotné Michalovce vtedy ešte neexistovali. Najznámejšie slovienske sídlisko, niekde v časti dnešného kaštiela, sa volalo Preča /od slova priečiť sa/. Na druhej strane,  za brodom Laborca už v Užskej stolici, zase Greča. V okolí boli ďalšie sídliska , napr. Staré, Lastomír, Hažín, Vinné. Je takmer isté, že táto rotunda bola  založená pred r. 1054. To potvrdzujú archeologické vykopávky, kde táto rotunda je postavená na staršej veľkomoravskej vrstve. Podľa F. Uličného ,,Dejiny osídlenia užskej župy,, bola v tom čase , dnes na južnom okraji Užhorodu, obec Horiany, postavená v rovnakom čase, podobná rotunda, ktorá po viacerých prestavbách a rozšírení slúži dodnes. Miestni ukrajinskí archeológovia kladú jej vznik okolo r. 1020, čo už nie je náhoda. Ten istý autor odhaduje, že na Zemplíne pôsobilo asi  10 kňazov, on sám však uvádza ďalej min. 6 pustovní v okolí dnešného Sobranecka.

Podľa archeológov a historikov kamenne rotundy sa nestavali ,, v poli,, ale min na miestach regionálnych centier, s vybudovanou štátnou a cirkevnou správou, s upevneným charakterom kresťanstva. Teda christianizácia vrcholila a nie začínala postavením kamenného chrámu. Ak vieme, že to bolo pred r. 1051, t.j. cirkevným rozkolom východu a západu, miestne sídlisko nemohlo byť iné ako slovienske a rotunda nemohla byť ani teoreticky iná ako vtedy jednotnej katolíckej cirkvi. V Uhorsku to platilo  ďalších vyše  200 rokov. Je teda takmer isté , že v našej rotunde sa dlho po páde Veľkej Moravy slúžila  katolícka a  zároveň slovienska liturgia. Rotundu tak právom môžeme považovať za najstaršiu cirkevno  slovienskú pamiatku a dedičstvo Cyrila a Metoda na území východného Slovenska.