Dlhé roky som mal nádherný červený Favorit. Prežil som s nim jednu šialenú haváriu na Dargove. Bez problémov ma odviezol do Švajčiarska a naspäť. Rokmi mi však začal vyhadzovať na oči, že dvestotisíc kilometrov je dosť aj na škodovku. Zároveň mi pomáhal na začiatkoch preraziť v reklame v michalovských autosalónoch. Všetkých predajcov som "ukecal", že čo chvíľa budem kupovať nové auto a preto inzerovať do Regzepu sa oplatí... Pri pohľade na môj desaťročný prehrdzavený Favorit vedeli, že si nevymýšľam.
Roky ubiehali a zemplínske autoservisy ako Hyundai, Centrocar, Opel, či Š- Autoservis mi pri každej mojej pracovnej príležitosti pripomínali ... "je načase kúpiť nové auto!" Ja som všetkým zakaždým sväto sväte sľúbil, že ak naškrabem na akontáciu, nové auto kúpim jednoznačne u nich
Nasledujúci rok môj Favorit mi jednoznačne vysvetlil, že ma toho dosť a pre mňa nastala pekelná situácia. Od hocikoho nové auto kúpim, naštvem tým ďalších svojich kľúčových klientov aj priateľov z autosalónov.
Nakoniec som kúpil dvojročný Seat a moje problémy až teraz nastali! Mal som síce nové a pohodlné auto, ale polroka som chodil k autoservisom pešo.
- "Prečo idete pešo pán Boka?" Všade ma vítala rovnaká otázka.
- "To viete ten môj Favorit je zasa v servise." Zaklamal som.
Istý čas sa zdalo, že si tento čudný spôsob pracovania, zavádzania a priznajme si aj poriadnej dávky klamania, zvyknem. No asi po mesiaci nastala vo všetkých auto predajniach rovnaká situácia.
- "Máme pre Vás pripravené nádherné auto , pán Boka!" a mne neostávalo nič iné, než si zakaždým v každom autosalóne dané auto pozrieť a predstierať vážny záujem!
No vrchol môjho zaslúženého trápenia nastal, keď som jedného dňa išiel ako obyčajne do Hyundai-u. Ako vždy som svoj Seat zaparkoval asi pol kilometra od autosalónu Hyundai a ako vždy som došľapal pešo. Vybavil som, čo bolo treba a vracal som sa pešo k svojmu utajovanému, konkurenčnému autu. Keď som bol už na päť metrov od svojho tátoša, kliklo som naň s diaľkovým, aby som ho otvoril. Vtom zrazu na mňa zozadu ktosi zakričal.
- "Marek, sadaj, zveziem ťa domov."
Prestrašene som sa otočil, lebo ten hlas mi bol dôverne známy. Bol to môj kamarát, no zároveň predajca áut v Hyundai. Kamarát, ktorému som asi najpresvedčivejšie sľuboval, že nové auto vezmem práve od neho.
Ani neviem ako a už som sa viezol od svojho domknutého novučičkého Seatu na druhý koniec mesta, až za Hrádok, "do ďalekých" Topoľan. Samozrejme, v aute som sväto sväte potvrdil, že nové auto kupujem jedine od neho!
napísal: Marek Boka
