Počas mojich študentských čias som nikdy nevydržal s "paušálom" až do piatku, takže častokrát vlastnou vinou, som bol nútený sa dostať do Michaloviec stopom. Pri dlhoročnom stopovaní sa z nepríjemnej nutnosti stal životný štýl. Pri stopovaní som vlastne vychodil ešte jednú vysokú školu života. Väčšinou zastavia ľudia, ktorí sa chcú vyrozprávať. Od Košíc do Michaloviec sa dozviete ich celoživotný príbeh.
Zo začiatku som trpel potrebou rozprávať aj ja. No, keď pri desiatom stope ďalšiemu šoférovi zopakujete, čo študujete... kde študujete... tak vlastne pochopíte, že vám to nič nové nedá... Tak som sa učil veľkú životnú múdrosť... umeniu počúvať. Umeniu rozpoznať životne dôležité od priemerného... No niekedy sa pristihnem, že slová, ktoré som nechcel počuť, sa mi ako facka vrátia, až keď ich pocítim na vlastnej koži.
Častokrát mi zastavovali podnikatelia, ktorí mladému uchu, ako som bol ja, povedali úplne všetko! Ako začali bez koruny, ako kradli od manželiek výplatu, aby nakúpili tovar... a dnes zamestnávajú desiatky ľudí... Zastavovali mi ľudia, ktorí sa potrebovali rozprávať o politike... a ja, aj keď som nesúhlasil, som počúval. Vždy som sa dozvedel niečo, čo ma posunulo o krôčik vpred.
Počúvať som neprestal, ani keď som začal podnikať... zakázníci sa chceli často vyrozprávať, požalovať. Stal som sa akousi bútľavou vŕbou. A snažil som sa z ich chýb poučiť.
No tí istí ľudia, ktorí sú výborní rečnicí, sú mizérni poslucháči... viackrát im chcem pomôcť, poradiť ako predať daný produkt... ako predať seba! No moje slová, ktoré im ako na tacke dávajú pomocnú ruku, nepočujú, alebo nechcú počuť. Sú celý život naučení "mlieť" a počúvať majú tí druhí... Počúvať nechce ani obyčajný človek, ktorý celý život, osem hodín denne musí so sklopenou hlavou počúvať svojho šéfa...
Jeden môj zahraničný známy mi raz povedal...
- Marek vy Slováci ste tak dobrí ľudia, ale mate jednú blbú vlastnosť...
Neviete počúvať!
- Ste výborní rečníci, ale mizerní poslucháči.
- Vaše pivo je omnoho lepšie než naše, no vy ho neviete a ani nechcete predať!
Časom som pochopil, že kto nevie počúvať,tomu sa nedá pomôcť...
Ale to už asi aj ja rozprávam priveľa...
Častokrát mi zastavovali podnikatelia, ktorí mladému uchu, ako som bol ja, povedali úplne všetko! Ako začali bez koruny, ako kradli od manželiek výplatu, aby nakúpili tovar... a dnes zamestnávajú desiatky ľudí... Zastavovali mi ľudia, ktorí sa potrebovali rozprávať o politike... a ja, aj keď som nesúhlasil, som počúval. Vždy som sa dozvedel niečo, čo ma posunulo o krôčik vpred.
Počúvať som neprestal, ani keď som začal podnikať... zakázníci sa chceli často vyrozprávať, požalovať. Stal som sa akousi bútľavou vŕbou. A snažil som sa z ich chýb poučiť.
No tí istí ľudia, ktorí sú výborní rečnicí, sú mizérni poslucháči... viackrát im chcem pomôcť, poradiť ako predať daný produkt... ako predať seba! No moje slová, ktoré im ako na tacke dávajú pomocnú ruku, nepočujú, alebo nechcú počuť. Sú celý život naučení "mlieť" a počúvať majú tí druhí... Počúvať nechce ani obyčajný človek, ktorý celý život, osem hodín denne musí so sklopenou hlavou počúvať svojho šéfa...
Jeden môj zahraničný známy mi raz povedal...
- Marek vy Slováci ste tak dobrí ľudia, ale mate jednú blbú vlastnosť...
Neviete počúvať!
- Ste výborní rečníci, ale mizerní poslucháči.
- Vaše pivo je omnoho lepšie než naše, no vy ho neviete a ani nechcete predať!
Časom som pochopil, že kto nevie počúvať,tomu sa nedá pomôcť...
Ale to už asi aj ja rozprávam priveľa...
