Minule mi jeden živnostník dal svojích posledných 50 eur. Od novembra nezarobil ani euro, žil len z úspor. Otec dvoch detí... Nechcel som od neho tie posledné eurá zobrať... Omnoho viac si po takýchto zážitkoch vážim peniaze. A päťkrát si rozmyslím kde míňam. Čím som starší, tým viac chcem tie peniaze "udržať" v Michalovciach. Ak ich dám do hypermarketu, už nikdy sa do Michaloviec nevrátia! Odídu dokonca aj zo Slovenska!
Naozaj sa snažím nakupovať v malých potravinách, coca cola je rovnaká všade, no aspoň podržím jedného živnostníka... Áno naši ľudia pracujú aj vo veľkých obchodných reťazcoch, no zachvíľu ich nahradia automatické linky. Len sa tam postavíte, necháte im celú výplatu a poslušne idete domov...
V Michalovciach mi chýba poriadny sezónny trh s ovocím a zeleninou, ktorá je dopestovaná u nás. Alebo nech je aj z Maďarska, či Bulharska, len nech to nie je zelenina zo skleníkov západnej Európy. Strýko sa minule rozplýval nad tým, ako chutí pravý český cesnak na pravom českom trhu v centre Prahy. Vraj sa nedá porovnať s tým, čo jeme my z Číny. Kúpovať med v supermarkete mi príde ako obrovský zločin. Radšej si kúpim med od nášho včelára, ktorý mi dáva reklamu do novín už 13 rokov! Z roka na rok je zrejmé, že peniaze z reálnej ekonomiky z Michaloviec viac odchádzajú ako prichádzajú...
Pritom len pár kilometrov na východ, v Užhorode to ešte stále funguje! Na trhu si kúpite od čerstvých vajíčok aj živú sliepku... Reálne ste v kontakte s človekom, ktorý daný produkt dopestoval, či dochoval... Ten pulzujucí život tam je! Ľudia sa na vás usmievajú... potrebujú Vás! V naších supermarketoch ste často len platobná karta... peniaze z banky v Bratislave odídu len do tej istej banky v Bratislave...
V Brazílii, v jednom chudobnom mestečku pri pláži, si pred desiatkami rokov povedali, že chcú žiť lepšie. Predali sa pozemky pri pláži, kde rybári lovili ryby a za tie peniaze sa postavila celá moderná štvrť s kanalizáciou a elektrikou.Trochu si museli požičať peniaze. Dnes starosta mesta hovorí: "Boli sme chudobní, žili sme v chatrčiach, no nepotrebovali sme peniaze na účty... dnes sme naoko bohatí. Ľudia namiesto rybolovu pracujú...no ich celá výplata ide na elektriku, na vodu, na jedlo, ktoré si už nevieme uloviť... tie krásne domy musíme predávať bohatým Brazílčanom z hlavného mesta na dovolenku. Boli sme chudobní a sme chudobní. Pýtam sa prečo? Lebo tie peniaze nie sú naše! Oni k nám do rúk len prídu a zase odídu do hlavného mesta." Ten starosta sa rozhodol tlačiť vlastné peniaze, ktoré sa smú používať len v ich meste. Odvtedy je v tom meste viac pracovných príležitostí... Peniaze rovnako idú z ruky do ruky, ale stále ostávajú v meste! Preto obrovským pozitívom hodnotím rovnaký projekt, ktorý sa spúšťa v Žiline... Platidlo sa bude volať Žilinec... a určite pomôže celej Žiline.
Držím Žiline palce! Nech sa experiment podarí.
