Na hodine ekonómie na univerzite nás učil jeden starší pán, ktorý prežil celý socializmus v jednom veľkom podniku, v ktorom skončil ako riaditeľ. Nepamätám si z jeho prednášok už nič, až na jednu vetu. Tá veta však stála za to na jeho prednášky chodiť...
mu to! Budete mať aspoň nejakú hotovosť skôr než zbankrotujete! Ja som sa tej šialenej, neľudskej logike predaja roky bránil. No
život ma naučil, ženáš učiteľ mal pravdu.
V roku 2005 som s jedným majiteľom veľkej píly na porez reziva šiel na pracovný obed s jeho najväčším zákazníkom z Nemecka. Po pár pivách sa nás Nemec začal vypytovať na náš zisk...
- Chlapci s akou maržou mi predávate to nádherné slovenské drevo?
- No vy ste dobrý, solventný zákazník tak vám s 30% až 40% maržou, väčšinou však som rád aj za 20%. Odpovedal pyšne Slovák...
- Tak to chlapci rovno zavrite! Ja som štvrtá generácia pilčíkov dreva v Nemecku a ak v dobrých časoch nepredáš aspoň so 100% ziskom, v recesii nebudeš mať finančnú rezervu a prídete o všetko!
Skoro sme sa tam vtedy pobili! O akej recesii nám "úspešným" podnikateľom v roku 2005 mohol rozprávať? Nadávali sme mu do nenažratého západniara, on nám do hlupákov, ktorí do pár rokov prídu o všetko! Netušili sme, akú mal pravdu... Kolega pred rokom gáter za smiešnu
sumu predal...
sumu predal...
Ten Nemec však prežije, výjde z krízy určite silnejší, tak ako jeho dedo po prvej svetovej vojne... rovnako ako otec po druhej... Rovnako ako celé Nemecko... Už začínam chápať prečo v Amerike stavbári, ak nie je práca, vezmú sa na pár mesiacov a cestujú po svete. Prídu domov oddýchnutí, plní energie a ešte aj paradoxne ušetria. Ja však stále verím, že z tejto krízy výjdeme silnejší aj my ...
