Roky celé Michalovce počúvajú, že naše platy nestúpajú preto, lebo sme čiernou dierou Európy. V Michalovciach platy nerastú preto, lebo sme neboli v Európskej únii. V našom rodnom meste platy nestúpajú preto, lebo v tom čase sme nemali voľné hranice do západnej Európy. Platy nemôžu stúpnuť preto, lebo koruna je veľmi nestabilná a jej kurz nepredvídateľný. Platy skrátka nemôžu stúpnuť preto, lebo nemáme euro.
Vrcholom absurdnosti je ak starosta v Hornej - Dolnej s pár desiatkami občanov mesačne zhrabne cez dvetisíc eur plus odmeny. Za bežných Michalovčanov, zavretých v novodobých montážnych ,,koncentrákoch,, za pár drobných eur sa nemá kto postaviť. Bratislava je ďaleko a michalovská radnica do týchto problémov nikdy nerada vstupovala. O odboroch, ktoré akože bojujú o smiešnych päť percent platu ani nehovorím. Najviac mi je smiešne z vymývania mozgov manažmentu svojím zamestnancom.
Nepáči sa Vám? Pôjdeme inam! Ja sa však pýtam, kde? Na Ukrajinu, ktorá nie je v únii a ani tak skoro nebude? Či do Rumunska, kde pracovná morálka je na katastrofálnej úrovni? Vrcholom všetkého je však príbeh nového investora zo severu Európy, ktorý pred pár rokmi núkal základný plat okolo 800€. Konečne normálny plat, z ktorého sa dá normálne vyžiť. Z ostatných montážnych podnikov začali húfne odchádzať celé linky ľudí do nového závodu. Po údajnom stretnutí predstaviteľov nového a starého podniku, platy zázračne klesli na 400€. Pýtam sa prečo? Zrejme preto, že starý zabehnutý podnik v Michalovciach vysvetlil neskúsenému nováčikovi, ako sa má vo východnej Európe chovať! Do oči bijúca kartelová dohoda ostala bez povšimnutia médií, predstaviteľov mesta a štátu.
Ako je možné, že človek v obchodnom reťazci v Michalovciach zarobí trikrát menej ako v Bratislave! Nech nám nikto netvrdí, že kilo zemiakov v Bratislave nestojí rovnako ako v Michalovciach. Nech nám žiaden manažér michalovského hypermarketu neklame do očí, že platy sa nedajú dvihnúť, lebo ledva prežívajú. Ako potom prežijú v takej Trnave, kde zaplatia tomu istému zamestnancovi dva krát viac?
Dokedy však ľudia budú ochotní robiť za minimálnu mzdu, z ktorej sa nedá vyžiť, tak platy budú rásť len naším nadriadeným a štátnym úradníkom. Ľudia musia konečne spoznať svoju cenu! Musia konečne začať si vážiť samého seba! Spomínam, keď som po škole bol na stáži v jednom špičkovom Michalovskom závode. Celý vrcholový manažment pol dňa rokoval o presune starého kolotoča do Španielska. Podnik sa predajom zaviazal aj to, že linku na svoje náklady v Španielsku postaví a zaučí španielsky personál. V Michalovciach však tej linke rozumel detailne jeden jediný človek. Bolo nemysliteľné, aby z podniku na tri týždne odišiel! Manažment, v ktorom každý jeden papaláš mal minimálne plat tri tisíce eur, hodiny rozmýšľal o osude jedného zamestnanca, ktorý ani netušil, akú má skutočnú cenu!
Roky celé Michalovce počúvajú, že naše platy nestúpajú preto, lebo sme
čiernou dierou Európy. V Michalovciach platy nerastú preto, lebo sme neboli
v Európskej únii. V našom rodnom meste platy nestúpajú preto, lebo v tom
čase sme nemali voľné hranice do západnej Európy. Platy nemôžu stúpnuť
preto, lebo koruna je veľmi nestabilná a jej kurz nepredvídateľný. Platy
skrátka nemôžu stúpnuť preto, lebo nemáme euro.
Dnes dva roky po zavedení eura vidíme, že rastie všetko naokolo nás. Drahé
rožky, drahý benzín a nekresťanské pokuty sa stali našou každodennou
súčasťou. Odvody pre živnostníkov sa za dvadsať rokov slobody dvihli z pár
desiatok korún až do niekoľkých stoviek eur mesačne. Reálne sa však platy
v Michalovciach za posledných desať rokov nedvihli vôbec! Teda ak nerátame
štátnu správu na čele s našimi primátormi a poslancami. Vrcholom
absurdnosti je ak starosta v Hornej,Dolnej s pár desiatkami občanov mesačne
zhrabne cez dvetisíc eur plus odmeny.
Za bežných Michalovčanov, zavretých v novodobých montážnych ,,koncentrákoch,,
za pár drobných eur sa nemá kto postaviť. Bratislava je ďaleko a michalovská
radnica to týchto problémov nikdy nerada vstupovala. O odboroch,ktoré akože
bojujú o smiešnych päť percent platu ani nehovorím.
Najviac mi je smiešne z vymývania mozgov manažmentu svojím zamestnancom.
Nepáči sa Vám? Pôjdeme inam! Ja sa však pýtam kde? Na Ukrajinu,ktorá nie je
v únii a ani tak skoro nebude? Či do Rumunska, kde pracovná morálka je na
katastrofálnej úrovni?
Vrcholom všetkého je však príbeh nového investora zo severu Európy,ktorý
pred pár rokmi núkal základný plat okolo 800€. Konečne normálny plat, z
ktorého sa dá normálne vyžiť. Z ostatných montážnych podnikov začali húfne
odchádzať celé linky ľudí do nového závodu. Po údajnom stretnutí
predstaviteľov nového a starého podniku, platy zázračne klesli na 400€.
Pýtam sa prečo? Zrejme preto, že starý zabehnutý podnik v Michalovciach
vysvetlil neskúsenému nováčikovi, ako sa má vo východnej Európe chovať! Do
oči bijúcakartelová dohoda ostala bez povšimnutia médií, predstaviteľov
mesta a štátu.
Ako je možné, žečlovek v obchodnom reťazci v Michalovciach zarobí trikrát menej ako v Bratislave! Nech nám nikto netvrdí, že kilo zemiakov v Bratislave nestojí rovnako ako v Michalovciach. Nech nám žiaden manažér
michalovského hypermarketu neklame do očí, že platy sa nedajú dvihnúť lebo
ledva prežívajú. Ako potom prežijú v takej Trnave, kde zaplatia tomu istému
zamestnancovi dva krát viac?
Dokedy však ľudia budú ochotní robiť za minimálnu mzdu,z ktorej sa nedá
vyžiť, tak platy budú rásť len naším nadriadeným a štátnym úradníkom. Ľudia
musia konečne spoznať svoju cenu! Musia konečne začať si vážiť samého seba!
Spomínam, keď som po škole bol na stáži v jednom špičkovom Michalovskom
závode. Celý vrcholový manažment pol dňa rokoval o presune starého kolotoča
do Španielska. Podnik sa predajom zaviazal aj to, že linku na svoje náklady
v Španielsku postaví a zaučí španielsky personál. V Michalovciach však tej
linke rozumel detailne jeden jediný človek. Bolo nemysliteľné, aby z podniku
na tri týždne odišiel! Manažment, v ktorom každý jeden papaláš mal minimálne
plat tri tisíce eur plat, hodiny rozmýšľal o osude jedného zamestnanca, ktorý ani
netušil, akú má skutočnú cenu!
Jeden môj známy vysokoškolský chemik celý svoj život robil v neďalekom
mestečku. Každé jedno vedenie mu roky vysvetľovalo, prečo jeho plat nemôže
stúpnuť. Zničený životom sa predsa len minulý rok dožil dôchodku. Vedenie
ho oslovilo, či by popri dôchodku nechcel aj naďalej u nich pracovať. On
už si istý svojím dôchodkom im vynadal a povedal, že ak mu nedvihnú plat o
dvesto eur tak sa s nimi nemá o čom baviť. Oni na jeho obrovské prekvapenie
zrazu súhlasili. On už celý natešený, že si bude užívať dôchodok prestrelil
ešte raz! Do práce bude chodiť iba tri krát do týždňa! Na jeho obrovské
prekvapenie súhlasili aj s touto podmienkou. Zrazu to pre nich nebol
šesťdesiatnik, ktorý si nikde nenájde robotu. Tým, že mu začal bežať dôchodok
už ho nemohli vydierať, že nebude mať z čoho zaplatiť účty. Zrazu pochopili
jeho skutočnú cenu.
