Slovenská riaditeľka rozhlasu a televízie dostala odstupné 17 000 eur a ďalej pracuje pre štát! Ako posledná riaditeľka rozhlasu pred jeho zlúčením s televíziou si formálne musela dať výpoveď... Hneď na to sa však stala riaditeľkou už spoločného rozhlasu a televízie... Nezabudla si však pri tomto úkone vyplatiť odstupné vo výške svojich štyroch platov, teda „zanedbatelných“ 17 000 €! Dušuje sa, že neporušila pritom zákon... A kde jej zostala morálka, etika, zmysel pre slušnosť? Kde v človeku sa stratí pocit hanby? Pri preberaní pol milióna slovenských korún človek stráca zábrany a mení sa na „kurvu“... Škoda, že tú prostitútku sme zaplatili my všetci, poslušní daňoví poplatníci... A pritom, je to iba kvapka v mori...
Na štát je nalepených stovky až tisíce pijavíc v politických stranách, lobingových kupinách.Štát vyciciavajú predražené pijavice v každom meste, v každej dedine ktorých platíme my, slušne zarábajúci občania...
Najviac ma však dostala správa, že výstroj jedného vojaka v našej republike stojí sto miliónov slovenských korún! Jedná sa síce o super vojaka 21. storočia, ale aj tak pri tej sume mi šklbe v oku...
Na Slovensku sme si už na Superstár zvykli. Na čo si však odmietam zvyknúť je však akýsi sfušovaný „super vojak“, alebo „super riaditeľka“ rozhlasu či televízie. Odmietam si zvyknúť na „super poslancov“, za ktorých sa v parlamente podpisuje niekto iný.
Nie som ochotný akceptovať ani „super starostov“ a „super primátorov“. Ich platy nezodpovedajú slovenskej realite...
Mestská časť Topoľany pri Michalovciach svojími cestnými komunikáciami pripomína syr ementál. Zimné obdobie na nich jasne zanechalo svoj podpis. V celej mestskej časti môžme ucítiť mierne otriasanie domov, ak po ceste prejde nejaké ťažšie vozidlo...
Ja viem, že nejde po zime opraviť všetko naraz, a na magistrále nesedí žiaden superman, ale len obyčajný, slušný primátor, ktorému som dal svoj hlas...
