Zemplínske múzeum Michalovce, Český spolok v Košiciach a České centrum v Košiciach v rámci Dní českej kultúry 2008 pripravili literárno-hudobný večer:
Vivat Carolus Quartus, alebo Hold kráľovi Karlovi IV
Unable to find the source directory (/var/www/mboka/michal1.sk/web/images/obr/kultura/muzeum/carolus/), please check if your source directory exists
Alfréd Strejček
Vyštudoval herectvo na brnenskej JAMU a prešiel radou pražských ale aj mimopražských divadiel. Patrí medzi špičkových interpretov poézie a prózy a je niekoľkonásobným laureátom súťaží profesionálnych umelcov v umeleckom prednese. Prednáša tiež v latinčine, angličtine, nemčine a španielčine. Diváci ho môžu poznať ako postavu z filmov Tri zlate vlasy deda Vševeda, Smrť a blažená pani, Malá morská víla a iné. Spoločne so Štěpánom Rakom je nositeľom ceny UNESCO za koncertný projekt Vivat Comenius, s ktorým obaja umelci vystúpili na viac než 600 koncertov v 32 krajinách.
Po predstavení Alfréd Strejček povedal:
Ďakujem za pozvanie do týchto priestorov. Poviem vám pravdu je to neuveriteľné miesto. Keby niekto porovnával naše predstavenia, tak dnes sme tu hrali ako o život. Pretože toto je v skutku skvelé, nádherné miesto. A takto dookola vám aj odpovedám na vašu otázku. Do Michaloviec by sme prišli znova veľmi radi.
Prof. Štěpán Rak
Štěpán Rak bol v roku 2000 historicky prvým vysokoškolským profesorom gitary v Českej republike. Titul mu udelil sám prezident Václav Havel. V roku 2001 bol ako prvý gitarista na svete pozvaný na sólové vystúpenie na slávne moskovské konzervatórium P.I.Čajkovského. V roku 2007 vo Florencii v Galérii Uffizi, spoločne s A. Strejčkom predviedli Komenského Obecnou poradu pred obrazom Komenského od samotného Rembrandta.
Profesora Štepána Raka sme požiadali o krátky rozhovor:
Do akej miery dokáže pozitívny príklad dobrej šľachty formovať kultúru samotného národa?
Ja si myslím, že teraz to vidíme keď tu dobrú šľachtu nemáme nikto z nás ( smiech ). Aspoň nie takú akou bol Karol IV., alebo Jan Amos Komenský, aj keď on nebol šľachtou, ale bola to obrovská osobnosť. Tá absencia takých osobností, ktoré nám bývajú doslova zoslané, tak tá je citeľná. A musíme tie osobnosti objavovať sami v sebe. Možno niekto medzi nami taký je.
Našim najväčším hrdinom je stále Jánošík a akýsi podobný príklad akým bol Karol IV. z našich radou chýba. Ako to podľa vás môže ovplyvniť vlastenectvo samotného národa? Že si ľudia vážia svoju krajinu.
Ja myslím, že Slováci si nikdy sami seba vážiť neprestali. Rovnako tak ako Česi alebo Nemci . Ide predovšetkým o to, aby sa človek nejako naučil mať rád sám seba. Až potom, keď nájde nejakú tú lásku k sebe samému, tak potom môžu tú lásku hľadať aj k druhým. Ja myslím, že to nieje vec národa, je to vec každého z nás. Ako vravela moja babička. Zameť si pred vlastným prahom. Takže keď ja si zametiem pred vlastným prahom, to znamená, že budem mať rád sám seba, budem mať úctu k sebe samému, budem vedieť prečo ju mám. No tak potom môžem okolo seba túto úctu šíriť a nájdem možno ďalších, ktorí sa k nej pripoja. A ja si myslím, že toto je .... tá šľachta v nás, ktorá je v každom z nás schovaná. V každom vojakovi je tá maršalská palica. A v každom človeku je ten kráľ alebo cisár.
Prídete sa ešte niekedy ukázať?
Veľmi radi, napríklad s J. A. Komenským, pretože je to nadčasová záležitosť. Sme nositeľmi ceny UNESCO za Komenského. Hrali sme to Maurom na Novom Zélande, dokonca samotnej Maurskej kráľovnej. Hrali sme to Krovákom v Austrálii. Indiánom vo všetkých kútoch Ameriky. Hrali sme to na UNESCU, na OSN, na samite NATO. Hrali sme to v Taliansku, v galérii Uffizi pred Rembrandtovým originálom obrazu Komenského. Hráme to dokonca v 7 jazykoch a verím, že ak bude záujem, veľmi radi do Michaloviec prídeme.
napísal: L. B.
