Michalovskenoviny

Životný príbeh bratov Feiglovcov  je úzko spätý s turistikou, horolezectvom, aktívnym športovým pobytom v prírode od najútlejšej mladosti doteraz. Bola to túžba prekonať a prekonávať samých seba a v nej zahrnutá aj snaha pokoriť rôzne často neprístupné horské terény a úskalia s tým spojené. K tomu smerovali všetky ich aktivity v turistickom a horolezeckom oddieli v Humennom. Pri cieľavedomých a pravidelných stretnutiach s prírodou nezostalo iba pri fyzickom zdolávaní horských masívov a  rôznych členitých terénov. Citlivými očami vnímali okolitú krásu a malebnosť krajiny, či už z vrcholkov hôr, horských cestičiek, od prameňov bystrín a lesných jazierok po zvlnené nížiny. Objavovali krásu prebúdzajúceho sa dňa v prírode, dvíhanie hmly a ľahký opar nad kopcami rovnako intenzívne ako nekonečné kompozície stromov, rastlín, tráv. A celkom zákonite prišiel záujem zachytiť tieto neopakovateľné vizuálne zážitky.

Starší brat František (. 1947) začínal s 8 mm kamerou ešte ako člen Filmového amatérskeho štúdia pri n. p. Chemlon v Humennom ( 1972 – 1990 ). Krátke dokumentárne filmy získali ocenenia či už na krajských alebo celoštátnych prehliadkach neprofesionálnej filmovej tvorby. Väčšina z nich sa dotýkala najmä aktivít, spojených s turistikou ( Plitvické jazerá, ... doplň niektoré názvy ). Po roku 2000 sa vrátil k fotografovaniu, s ktorým začal ešte pred filmovým koníčkom v roku 1966. S vývojom techniky došlo aj u Fera k výmene analógového fotoaparátu za digitálny a s ním  očarenie nad  možnosťou mnohopočetných záberov. A väčšina z nich znovu smeruje do najpríťažlivejšej  a pre Fera najosobnejšej témy – krajiny. Vyhľadáva zákutia brehov rieky v rodnom  meste, fascinuje ho svetlo slnka, prebleskujúce pomedzi koruny stromov, nadchýna sa rôznorodosťou  kvetov, tráv. Ak v téme zamieri k človeku, zväčša je to reportážne zachytenie z nejakej činnosti a v nej sa sústreďuje na vyjadrenie podstaty deja.

Mladší brat Jozef (1960) sa tiež fotografovaniu začal venovať od 14 rokov, neskôr navštevoval cyklus trojročného diaľkového školenia fotografie, ktoré organizovalo Okresné osvetové stredisko v Humennom. Na čas sa odmlčal, dal prednosť iným záľubám, ale záujem o fotografiu pretrvával a v súčasnosti sa mu venuje intenzívne. Sprevádza  ho na všetkých cestách i za hranicami našej republiky, aby objavoval a prinášal svedectvo o krajine, prírode a zvykoch . Ale dominuje príroda a jej denné i ročné premeny. Makrofotografiou objavuje svet rastlinnej i živočíšnej ríše a iste by si tento cyklus fotografii zaslúžil samostatnú pozornosť. V snahe pripraviť celistvú kolekciu bol výber orientovaný predovšetkým na výseky krajinných celkov, u Joža je to aj snaha o výtvarne poetizujúcu fotografiu. Obaja bratia,  technicky a remeselne dobre vybavení a zväčša aj spoločne fotografujúci, prinášajú, každý za seba a pre nás neopakovateľné dobrodružstvo z objavovania a hry, ktorej aktérmi je vnímavé a pozorné oko, zanietené srdce a odhodlaná ruka na spúšti fotoaparátu. Vyberme sa teda, v tichej meditácii za tým, čo nám Fero a Jožo Feiglovci pripravili aj pre naše potešenie !