Michalovskenoviny

K charakteristickým znakom tvorby Vlasty Žákovej patrí invenčná interpretácia závesného obrazu prostredníctvom textilu a textilných techník, akými sú ručné a strojové šitie a vyšívanie. Rozširuje tak rad autorov a autoriek na našej domácej scéne, ktorí sa práci s textilom venovali vo svojej voľnej tvorbe systematicky, alebo ich tento materiál zaujal len jednorazovo. Autorka svojím prístupom búra tradičné kódy chápania textilného obrazu. Dôležitá je skutočnosť, že ako predobraz pri svojej tvorbe využíva amatérske fotografie, v poslednom období často sťahované z novodobých sociálnych sietí, ku ktorým patrí napr. My Space alebo Facebook. Ďalej s nimi pracuje tak, že využíva možnosť meniť digitálnu podobu fotografií na základe vybraných nástrojov operačného systému, alebo ich multiplikuje vďaka ich schopnosti reprodukcie . Nosnou témou textilných obrazov Žákovej nie sú heroické apoteózy vyhratých bitiek či poľovačiek feudálov spájané s historickými artprotismi, ale sú to novodobé témy o pretrhnutom ramienku podprsenky, mokrých nohaviciach, večernom make-upe a zmätenej mladej duši .Voči často drsným sociálnym námetom, sa autorka vymedzuje zvolenou jemnou technikou vyšívania, ktorá nám asociuje akési čisto „ženské“ uvažovanie. Hoci používa techniky prastarých mám, témy, ktoré spracúva, sú výsostne aktuálne. Intervenciou nenápadnej nite a ihly do „skopírovanej“ intímnej zóny cudzích ľudí vizualizuje pocit z prázdnoty .. Nanášaním rôznych typov stehov a farebných nití „modeluje“ obraz o dobovej zábave i agresivite mladých. Diváka autorka situuje pred obrazom do voyeristickej polohy a mimikou tiel zobrazených naznačuje ich psychické a emocionálne pochody . Druhou polohou šitých textilných obrazov autorky sú práce, ktoré, na rozdiel od pretlaku zobrazených odpozorovaných alebo odžitých situácií , nesú v sebe výrazné znaky abstrakcie, ktoré však bude možné zhliadnuť na inej výstave.