Michalovskenoviny

Mgr.art. Zsolt Lukács

Narodený: 2. 4. 1972 v Košiciach

Vzdelanie:
1991 - 1994 Pedagogická fakulta UPJŠ - Prešov, výtvarný odbor
1994 - 2000 VŠVU Bratislava,  Ateliér voľnej grafiky a knižnej ilustrácie, (pedagóg: Prof. Dušan Kállay)
1998-99, zimný semester - Akademia Sztuk Pieknych, Poznań, Poľsko
Od roku 2004 externý doktorand - Fakulta Umení - Univerzita Vied v Pécsi, Maďarsko

viac o autorovi

Výstava Gastrotrip

Vystavený súbor Gastrotrip priamo nadväzuje na Zsoltove práce z pred dvoch rokov s príznačným názvom čierne korenie. Digitálne maľby, či skôr štúdie hrachovej polievky, či mäsových guliek, predstavujú akýsi výlet do kultúrnych dejín maďarskej kuchyne. Okorenený odkazmi na témy a premletý postupmi a technikami západoeurópskeho maliarstva, pre ktoré téma jedla zďaleka nebola okrajovou. S týmto pracuje Zsolt na povrchu. V druhom pláne pracuje s povrchom, vrstvením a plošnosťou  a pod povrchom, ligotajú skryté významy a myslím to doslova. Svetlo, ktoré vychádza z vnútra týchto objektov sa tak veľmi líši od svetla dopadajúceho na bobule hrozna, ktoré vytvárali jeho kontúry a objem na klasickom zátiší. Zsoltové mäsové guľky blikocú z vnútra , ako televízne obrazovky. A ich blikotanie neprestáva, ani keď už obraz dávno nieje na obrazovke. Mäsové guľky a nielen ony, sú v tomto ako magické komory, ktoré slúžia na kontempláciu a nie konzumáciu. Kontempluje sa to predovšetkým o smrti. "La natur morte" ako pomenúvavajú Francúzi zátišie.

A kam nás berie Zsolt na výlet tentokrát? Tradičná kuchyňa s tradičnou rodovou a triednou deľbou práce už neexistuje. Miesto nej nastupuje industrializácia a štandardizácia pokrmov. So svojou rodnou sestrou estetizáciou jedál......  Takto sa napríklad objavuje v ženských časopisoch, v ktorých je vždy nadvláda lásky, jedla a narcizmu i vzájomnej podmienenosti a falošného týrania. V predstavených filmových či komiksových stripoch sa v dnes predstavenom súbore objavujú mužskí hrdinovia, či  nehrdinovia so svojim sklonmi ku gurmánstvu , či obžerstvu. Zsoltov arzenál bôčikov a klobás odkazuje na mäsovú, či skôr masovú výrobu jedla. Na akýsi socialistický fast food. A nových nehrdinov panelákových bytov , oblečených len tak na ľahko v spodnom prádle. Nemôžem nespomenúť hádam prvého tielkového muža v našej kinematografii z filmu Ecce Homo Homolka príbeh ktorého sa odvíja na pozadí vyprážania nedeľňajších rezňov. Tie fungujú ako aktivátor a katalizátor príbehu , v ktorom sa inak dejú samé bežné veci, ako chrápanie a fajčenie, hádky a plač, vyprážanie a búchanie dvermi. Tématizácia banality na stredoeurópsky spôsob. Predstavené obrázky môžeme čítať ako komiks, alebo ako novodobú kuchársku knihu, plnú receptov a inštrukcií. Tak sa nakoniec čítali aj klasické zátišia s pokrmami pripravenými na varenie, či ako kuchársky denník. Takýto denník si viedol aj Claude Monet . V Zsoltovom prípade by však namiesto zosúladenia sérii porcelánu a vidličiek s farbami zeleniny , mal skôr podobu neúspešných pokusov a zranení. Ak je v komikse to najdôležitejšie povedané medzi jednotlivými obrázkami, potom je nutné namiesto príbehov čítať predstavené vyabstrahované aforistické  pojmy , ktoré tu môžu na prvý pohľad pôsobiť ako zastavenie premyslenie. Len akési samovoľné a vedľajšie stavy mysle , ktoré podľa neho nestačia na to aby boli umeleckým zámerom. Avšak práve na nich sa Zsoltovi podarilo zachytiť akési zvláštne ticho a jas, ktoré prestupuje tradičné maliarstvo a to nielen zátišia pri poslednej večeri .

ZEMPKULTURA občianske združenie 
a alternativny kultúrno-umelecký priestor SUB -TEREN Michalovce
http://www.sub-teren.estranky.cz/
http://www.myspace.com/subteren