Srdečne Vás pozývame na otvorenie výstavy, najnovšej tvorby súčasného košického expresionistu a kritika dnešnej doby Mgr.art. Richarda Roháča.
Vystavené obrazy tvoria akýsi denník autorom prežívaných situácií, zážitkov a stavov, odzrkadľujú vnútorné pocity prameniace z nutnosti myslieť na stále viac vecí, robiť množstvo rýchlych rozhodnutí a čeliť roztrieštenosti vlastného ja, ktorá vyplýva z pluralitného charakteru doby a rýchlosti, ktorou sa ženie vpred. Tlak, ktorým spoločnosť pôsobí na bežného človeka má za následok rôzne psychické deformácie, v ktorých sa zrkadlí všadeprítomný mediálny a informačný teror, ktorý nás atakuje na každom kroku.
Lívia Flachbartová po vernisáži nám zahrajú Franny’s Coat Kapelu Franny’s Coat (Humenné) založili v septembri 2011 Dominik Kitko (spev, gitara, sample) a Miro Selecký (bicie, vokály). Ich hlavným cieľom bolo skombinovať hudobné štýly, ktorým sa obaja členovia venovali už v predchádzajúcich projektoch, kde spolu pôsobili. Súčasná tvorba kapely by sa dala popísať ako kombinácia indie rocku a elektroniky, s citeľným vplyvom (neo)klasickej hudby a post-rocku. O after party sa postará domáci LaLoPoP. Výstavu si môže pozrieť v pracovných dňoch od 10.00 do 14.00.h do 21.9.2012.
TROCHA EXPRESIE DO TEJ MIZÉRIE
Výstava Trocha expresie do tej mizérie je predstavením najnovšej tvorby košického maliara Richarda Roháča, absolventa Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach pod vedením doc. akad. mal. Adama Szentpéteryho, u ktorého v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu. Nová tvorba Richarda Roháča v sebe kombinuje expresionistické tendencie, ktorými sú charakteristické jeho predchádzajúce diela, a čiernobielu kresbu posunutú do maliarskej roviny. Absencia farieb je výrazom autorovej nechuti estetizovať, a kontrast čiernej a bielej farby len stupňuje expresivitu predkladaných diel a zvýrazňuje ich vizuálnu komunikatívnosť vo vzťahu k divákovi, ktorú sa Roháč snaží docieliť, a ktorá predstavuje jeden zo základných prvkov jeho tvorby. Výstava i tematicky čiastočne nadväzuje na staršie práce orientujúce sa na analýzu a kritiku hodnôt súčasnej spoločnosti, ako aj na ambivalentnú situáciu individuálneho človeka vyplývajúcu zo slobody ako plurality možností na jednej strane a zodpovednosťou, ktorú si táto sloboda vyžaduje na strane druhej. Tematický posun možno badať v koncepčnej uvoľnenosti – každý obraz je svojbytnou jednotkou majúcou vlastný príbeh. Obrazy tvoria akýsi denník autorom prežívaných situácií, zážitkov a stavov, odzrkadľujú vnútorné pocity prameniace z nutnosti myslieť na stále viac vecí, robiť množstvo rýchlych rozhodnutí a čeliť roztrieštenosti vlastného ja, ktorá vyplýva z pluralitného charakteru doby a rýchlosti, ktorou sa ženie vpred. Tlak, ktorým spoločnosť pôsobí na bežného človeka má za následok rôzne psychické deformácie, v ktorých sa zrkadlí všadeprítomný mediálny a informačný teror, ktorý nás atakuje na každom kroku.
Lívia Flachbartová
