Diskriminácia Rómov na Slovensku podľa Amnesty pokračuje. Článok s týmto názvom uverejnil 13.5.2011 denník SME na svojej internetovej stránke pri príležitosti vydania Výročnej správy AI 2011. Súdiac podľa správy to na Slovensku s porušovaním ľudských práv vyzerá veľmi zle a určite by sme sa za to mali hanbiť. Po jej prečítaní sa v mojom vnútri vzbúrilo asi všetko, čo som za môj 20 ročný život zažil s cigánmi a povedal som si DOSŤ! Áno, ľudské práva sú porušované. Nie však cigánske, ale moje, mojej rodiny, blízkych a všetkých Vás, ktorý ráno vstávate, idete do práce aby ste uživili seba, svoju rodinu a viedli slušný život.Diskriminácia Rómov na Slovensku podľa Amnesty pokračuje. Článok s týmto názvom uverejnil 13.5.2011 denník SME na svojej internetovej stránke pri príležitosti vydania Výročnej správy AI 2011. Súdiac podľa správy to na Slovensku s porušovaním ľudských práv vyzerá veľmi zle a určite by sme sa za to mali hanbiť. Po jej prečítaní sa v mojom vnútri vzbúrilo asi všetko, čo som za môj 20 ročný život zažil s cigánmi a povedal som si DOSŤ! Áno, ľudské práva sú porušované. Nie však cigánske, ale moje, mojej rodiny, blízkych a všetkých Vás, ktorý ráno vstávate, idete do práce aby ste uživili seba, svoju rodinu a viedli slušný život.
Som presvedčený, že väčšine ľudí príde obhajoba cigánskeho spôsobu života rovnako absurdná ako mne. Obzvlášť keď ich obhajuje niekto, kto sedí v pekne zariadenej kancelárii v Bratislave a cti „fungovať" s cigánmi sa mu ešte nedostalo. Preto sa v tomto blogu pokúsim výčitky k tejto správe ozrejmiť práve im. A zároveň ich pozývam ku nám na východ na pobytovo - poznávací zájazd do destinácií Ostrovany, Jarovnice, či Hermanovce. Sprievodcu im budem robiť ja sám. O cigánskom etniku mám informácie z prvej ruky, keďže osadu mám hneď za dverami a s našimi tmavým spoluobčanmi ma spájajú krásne zážitky z cesty do školy, kedy si odo mňa pod hrozbou bitky chceli požičať 5 korún, previezť sa na mojom bicykli, alebo sa im zapáčila moja školská taška, či dostlali chuť na moju desiatu. Keď k tomu pridáme ešte vraždu predavačky vo večierke v Šarišských Michaľanoch, dedinke v ktorej som trávil veľa času, ktorá nechcela dať cigánovi fľašu alkoholu zadarmo, alebo to, ako pripravili dôchodcu, ktorý strážil objekt o oko, lebo sa im dovolil postaviť na odpor pri krádeži televízora, či rabovačky obchodov tak sa nikto nemôže diviť, že správy o porušovaní ich ľudských práv ma vytáčajú do totálnej nepríčetnosti. Poďme ale pekne po poriadku.
Problém 1. - segregácia v školách. Amnesty International sa odvoláva na správu Výboru OSN pre odstránenie rasovej segregácie (k dispozícii tu http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G11/422/77/PDF/G1142277.pdf?OpenElement) o diskriminácií cigánov v oblasti vzdelávania, ubytovania a zamestnania. Kritika smerovala najmä ku segregácií cigánskych detí v školách. Argument, že segregovanie problém nerieši a integrácia k väčšinovej populácii je tým najlepším riešením do budúcnosti je síce správny, avšak zohľadňujúc konkrétnu situáciu viac než nepredstaviteľný. Kto pochádza z východu isto vie, ako to v školách chodí. Ja sám som navštevoval základnú školu, na ktorej už dnes cigáni tvoria väčšinu. Chvalabohu, v mojej triede nebol ani jeden. Moji rovesníci a následné ročníky už to šťastie nemali. Agresivita, chabá znalosť slovenčiny, takmer žiadne hygienické návyky mali za následok prenos hmyzu ako vši, ploštice, či blchy aj na deti, ktoré boli v ich blízkosti. Toto všetko sa však toleruje a ja nechápem prečo. Ak k tomu prirátame aj benefity, ktoré rodičia cigánskych detí dostanú ako napríklad obedy za euro a niečo na celý mesiac, príspevok na dopravu do školy, učebné pomôcky, atď. tak vážne neviem, kto je tu diskriminovaný. O odškodnení rodičov detí, ktoré tieto prejavy musia trpieť v triede však nikto nehovorí. Prečo asi? Ľudskoprávni aktivisti, ako napríklad AI, majú v sebe ešte toľko drzosti, že kritizujú oddelené jedálne ako niečo nepredstaviteľné. Na mojom gymnáziu sme mali vedľa veľkej jedálne ešte jednu pre cigánov. Nikto sa nesťažoval, mali vlastné taniere aj príbory, rovnako ako aj „čašníčky", ktoré im obed servírovali. Vyhovovalo to nám aj im. Ešte aj ich rodičia boli spokojní. To však očividne AI nestačí a tak informovali o tomto „probléme" týmto spôsobom http://hnonline.sk/c1-46253000-romski-ziaci-museli-v-krivanoch-obedovat-na-chodbe-tvrdi-amnesty . Odporúčam najmä vyjadrenie pani riaditeľky. Ďalší, do oči bijúci prípad je zažalovanie ZŠ v Šarišských Michaľanoch za segregáciu združením, ktoré školu nikdy nenavštívilo. Koordinátor Poradne pre občianske a ľudské práva Ivanco by sa mal nad svojím konaním zamyslieť, a pri pohľade do zrkadla sa sám seba spýtať, či je normálny. Usúďte sami. http://korzar.sme.sk/c/5831925/za-diskriminaciu-zaluju-skolu-v-sarisskych-michalanoch.html#ixzz1IFVLtp6S O cigánskej agresivite svedčí aj nasledujúce video. Prial by som si, aby v ďalších publikáciách AI citovala aj malého Jakuba, ktorý situáciu opísal tak, ako funguje na mnohých školách.
O tomto však vo Výročnej správe AI, alebo v Správe výboru OSN samozrejme nie je ani zmienka.
Problém 2. - Diskriminácia v oblasti bývania. To, že byty sú drahé vie dnes každý a dovoliť si vlastné bývanie po skončení školy je dnes luxusom, ktorý zadlží mladého človeka na 20-40 rokov. V prípade domu je to ešte zložitejšie. Kúpa pozemku a stavba predstavujú astronomické sumy. Cigán si však kľudne postaví svoju chatrč na cudzom pozemku, nelegálne odberá elektrickú energiu, vykuruje si drevom, ktoré nelegálne vyrúbal v miestnom lese. A všetko je v poriadku. Ak sa obec rozhodne chatrče zbúrať, musí zabezpečiť náhradné ubytovanie. Samozrejme poskladáme sa naň my všetci. No a netrvá dlho kým sú nové byty zničené, okna rozbité a všetko kovové predané v zberni s požiadavkou na nové byty. Toto je už drzosť najvyšších rozmerov. Cigánov však nijako nepresvedčíme aby si vážili to, čo dostali zadarmo. A vyhodiť ich na ulicu? V žiadnom prípade, to by sme potom boli v očiach zahraničných médií a rôznych aktivistov najväčší hajzli bez sociálneho cítenia. Pekný článok tu http://spravy.pravda.sk/naco-opravovat-ked-si-to-romovia-zase-zdevastuju-zuria-banovcania-10g-/sk_regiony.asp?c=A081016_144236_sk_regiony_p23 . To, ako sa cigáni starajú o svoje byty môžeme všetci vidieť na príklade neslávne známeho Luníka IX.
Samotnou kapitolou je výstavba múrov oddeľujúcich osady od dedín. Toto riešenie určite nie je správne, avšak je nevyhnutné a často krát je to posledná možnosť zúfalých obyvateľov aspoň trochu chrániť svoje obydlia od vykrádania. Skúste sa opýtať ľudí žijúcich v susedstve osád koľkokrát im vnikli na pozemok, ukradli úrodu, či hospodárske zvieratá. Zo skúsenosti môjho známeho, ktorý býva hneď vedľa osady v Sabinove viem, že je aj niekoľkokrát týždenne. Títo ľudia musia mať vysoký plot a minimálne jedného psa aby sa ako tak uchránili.
Problém 3. - diskriminácia v zamestnaní. Ešte že naši cigáni majú tak veľkú chuť pracovať. Tu je aj chyba systému, keďže dávky sú vyššie ako plat, ktorý by získali prácou. Zároveň nie je tajomstvom, že drvivá väčšina cigánov ani pracovať nechce. Podpora + prídavky na v priemere 5 detí predstavujú príjem omnoho väčší ako minimálna mzda. V roku 2004, keď východným Slovenskom prechádzala vlna rabovačiek, počas ktorých nespokojní cigáni vyčítali vláde plánované zníženie sociálnych dávok, TV Maríza priniesla reportáž z Kežmarku, v ktorej okrem informácii o vykrádaniu obchodov uverejnila aj príspevok o možnosti aktivačných prác. Prihlásili sa na ne až 12 cigánov. Ostatným vyhovovalo vykrádanie obchodov, z ktorých mizli prevažne fľaše z alkoholom a cigarety, nakoľko sú to tie pravé komodity, ktorými sa dá „zahnať hlad". Žiaľ to video neviem nájsť. Prikladám však video o ich drzosti, keď jeden obchod vykradli 2x po sebe.
Pre objektívnosť však dodávam, že v tomto bode sa so správou AI stotožňujem a uznávam, že ak by si zamestnávateľ mal vybrať medzi cigánom a „bielym" s rovnakou kvalifikáciou, tak si určite cigána nevyberie. To je však len dôsledok toho, čomu sme svedkami každý deň.
Takto sa teda veci majú. Takto vyzerá cigánsky problém na Slovensku. Nič nie je len tak, bez príčiny a terorizovanie zo strany cigánov sa nedá tolerovať do nekonečna. Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca. Iste máme medzi nami aj slušných. Ja sám viem uviesť niekoľko príkladov. Mali sme rómskeho riaditeľa na gymnáziu, ktorý školu viedol perfektne, rovnako poznám viacerých, ktorí chodia pracovať do zahraničia, platia si účty a bývajú omnoho lepšie ako ich súkmeňovci. To sú svetlé výnimky, ktoré len potvrdzujú to, že pokiaľ má človek záujem na lepšej budúcnosti pre seba a svoje deti, tak sa to dá. Nemám rád zovšeobecňovanie, ale v tomto prípade sa mu len ťažko dá vyhnúť. Pár výnimiek predstavuje len kvapku v mori. Ukazovať na tie výnimky by malo byť náplňou mimovládok. Pretože pozitívny príklad je presne to, čo tomuto etniku pomôže. A ten príklad nenájde v osade, v ktorej čokoľvek normálne je nenormálne, rodičia sú v príbuzenskom vzťahu, alebo v base. Týmto mojím článkom chcem upozorniť všetkých „bratislavských" aktivistov na to, aby pri prezentovaní svojej činností a publikácií uvádzali aj druhú stranu mince a svojimi publikáciami zámerne nepoškodzovali meno Slovenska v zahraničí. Cigáni predstavujú vážny problém, ktorý sa musí riešiť systémovo. Žiaľ, v dobe keď sa mnohí politici spoliehajú na hlasy cigánov, ktoré sa dajú ľahko kúpiť, to ružovo nevidím.
zdroj:
