Michalovskenoviny

Archeologický výskum i výskum historický potvrdzujú osídlenie Starého v neolite, sídlisko bukovohorskej kultúry ako aj stará slovanská osada už v 9. storočí. Dedina je vyššie položená a početnejšia. Vyše sedemstoročná obec Staré, ktorá leží v Laboreckom výbežku východoslovenskej nížiny 12 km severovýchodne od Michaloviec v nadmorskej výške okolo 157 m. n. m.. V starých listinách je spomínaná už v roku 1273 a 1279. Na území obce postupne vznikli nové osady ako Zbudza, Krivošťany a Oreské.  Obec sa spomína v prameňoch z roku 1273, keď ju kráľ Ladislav IV. daroval Comesovi Andrejovi a Jakovovi. Obec do roku 1273 patrila zemepánovi Dominikovi, synovi Petra z rodu Čák – Chak. Dominik bol sudcom dvora kráľovnej Alžbety. Z obsahu uvedených listín a zistiteľného vývoja vlastníckych vzťahov možno jestvovanie dediny Staré predpokladať v polovici 13. storočia. V písomnostiach z 13. až 17. storočia sa vyskytuje pravidelne pod názvom Ztara. Bol to už maďarizovaný tvar pôvodného slovenského názvu Staré, ktorý sa do súčasnosti nezmenil. Je síce zrejmé, že ide o slovenské slovo, avšak názov nič neprezrádza o pôvode sídliska. Slovo Staré najskôr vo funkcii chotárneho názvu používali obyvatelia staršej blízkej dediny a keď tam vzniklo sídlisko, chotárny názov Staré sa stal miestnym názvom. Archeologické, historické a jazykovedné poznatky vedú ku konštatovaniu, že sídlisko Staré jestvuje od 9. storočia a patrí k najstarším sloviensko – slovenským sídliskovým celkom v blízkom okolí. Zaujímavé sú názvy vrchov v okolí ako Benedikov, Jakov, Sumbotka, Perun, Skalka ako aj názvy chotárov ako Pustyňa (ktorá je pomenovaná podľa jedného pustovníka, ktorý tam žil) a iné.

V osade Staré jestvovali ešte aj ďalšie, dnes už zaniknuté osady (osada Buruch, Mikche a Koromľa). Pri Starom sa v stredoveku nachádzala osada či dedina s maďarizovaným názvom Vysk, ktorá zanikla.Na poliach miestneho chotára sa našla keramika pochádzajúca z 9. a 12. storočia. V intraviláne  sa nachádzajú základy pravdepodobne stredovekého kostola. Tieto pamiatky nepochybne súvisia s obyvateľstvom tejto dediny od 9. storočia.

V roku 1273 časť obce a roku 1290 už celá bola kráľom darovaná Ondrejovi a Jakovi. Neskôr bola obec majetkom rodu, ktorý si zobral meno tejto dediny Sztarayovcom. Tomuto šľachtickému rodu patrila až do roku 1896, kedy bol zastrelený gróf Śtefan Sztaray.

Na vhodných miestach chotára sa nachádzali vinice, o ktorých sú správy z rokov 1449 a 1589. Obyvateľstvo sa zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, od 14. storočia tkaním plátna a chovom dobytka.

V roku 1725 gróf Filip obsadil a obnovil katolícku farnosť. Faru postavili v roku 1706. Pánmi tejto farnosti vždy bola len rodina Sztarayovcov. V roku 1826 sa táto farnosť rozdelila, pretože neexistoval most cez rieku Laborec. Rozdelili sa na dve časti: Krivošťany a Oreské. Na prelome 16. a 17. storočia bolo Staré veľkou dedinou. Okrem poddaných tam žili zemepáni aj drobní zemania, správcovia kaštieľa a osadenstvo fary. Tamojšie sedliacke domácnosti v 17. storočí chudobneli, čo sa výrazne prejavovalo aj v znižovaní ich zdanenia.

V Starom pôsobili niektorí významní národní buditelia a spisovatelia. Takým bol Jozef Podolinský, ktorý už ako kaplán v Humennom v roku 1794 – 1795 bol spolu s inými kňazmi z okolia Humenného členom učeného tovarišstva Bernolákovho. V Starom bol farárom v roku 1796 – 1800,  zomrel v Michalovciach roku 1826. V Starom pôsobil aj Ján Štec a to v roku 1828 – 1845, bol národne prebudený kňaz a zaujímal sa aj o kultúrny život svojho národa. V 19. storočí sa v obci nachádzala pálenica a tehelňa. V obci bola štvortriedna rímsko – katolícka ľudová škola, pri ktorej bol pozemok a záhrada, ktoré spadali do užívania kantorovi.

Obec má štyri nehnuteľné kultúrne pamiatky, ktoré sú evidované v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR: sýpka, ľudová plastika Jána Nepomuckého, kostol Nanebovzatia Panny Márie a kaštieľ. Nie všetky sú v takom stave ako si zasluhujú.