V historickom jadre obce Staré leží neskoro - renesančný kaštieľ zo začiatkom 17. storočia, v druhej polovici 18. storočia bol zbarokizovaný a koncom 19. storočia upravený novými oknami. Je to jedna z najhodnotnejších kultúrnych pamiatok v okrese, ktorý v 20. storočí bol veľmi devastovaný.
Je to kaštieľ baróna Sztáraya, pána miesta. Patril kedysi rodu Nagymihaliovcov, z ktorého pochádza aj Sztáray. Je to neskororenesančná a ranobaroková stavba štvorcového pôdorysu navrhnutá dobrým architektom pre majetnú rodinu. V druhej polovici 18. storočia nasledovala za Jána Filipa Sztáraya, zemplínskeho župana a jeho manželky Barbari Migazzi, barokovo – klasicistická prestavba. 
Kaštieľ je poschodová bloková budova s dlhým vestibulom, na ktorý sa pripájajú jednotlivé miestnosti s renesančnými klenbami. Z pôvodného stavu sa na prízemí zachovali miestnosti s hrebienkovou klenbou, jedna s krížovou klenbou so štukovanými rebrami a renesančnými rozetami. Kaštieľ pri prestavbe niekedy okolo roku 1770 rozšírili a prefásadovali. Táto barokovo klasicistická úprava sa týkala oboch hlavných priečelí (na južnej a severnej strane) so stredným rizalitom, do ktorého situovali polkruhom zakončenú bránu s balkónom na kamenných krakorcoch. Na bočných fasádach staršieho traktu sa zachovali dva menšie ranobarokové kamenné portáliky, v nadpraží s volútami a stredným doplňujúcim vrcholkom, zakončeným neúplnou segmentovou krepovanou rímsou. Na ploche vrcholca sú tri plastické kvety. 
V roku 1987 sa zrealizovala rekonštrukcia kaštieľa. Štvrtá úpadková úprava objektu je v prvej polovici 20. storočia. Objekt ešte pred I. svetovou vojnou odkúpili roľnícke miestne rodiny a prispôsobili si objekt pre seba na bývanie a hospodársku činnosť. Postupne narastal počet vlastníkov, ale objekt bol zväčša neobývaný a neudržiavaný. Pôvodná strecha bola strhnutá búrkou v roku 1964 a potom už len na jednej časti provizórne prekrytý. Až v roku 1989 bol vykúpený pre štát a následne sa dostal do majetku obce. Po rekonštrukcií má kaštieľ nový krov a strechu, statiku, obnovené klenby, vyčistený suterén objavený nový suterénny priestor pod osem metrovým závalom, v ktorom sú obnažené stredoveké základy pravdepodobne vodného hradu, ale tiež základy zo slovanského obdobia. Z pôvodného objektu sa na prízemí zachovali hrebienkové klenby a krížová klenba so štukovými rebrami a renesančnými rozetami a stredom chodby kamenná valená klenba.
