Zemplínske múzeum v Michalovciach vzniklo v roku 1957 ako Zemplínske vlastivedné múzeu, od roku 1965 pôsobí pod dnešným názvom. Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch barokovo – klasicistického kaštieľa šľachtickej rodiny Sztárayovcov. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu. Po posledných prestavbách v 30 – tych rokoch 19. storočia dostal dnešnú podobu. V areáli kaštieľa sa nachádzajú základy sakrálnej stavby – rotundy. Kaštieľ, ktorý je výsledkom niekoľkých stavebných etáp, s komplexom priľahlých budov je národnou kultúrnou pamiatkou.  Zemplínske múzeum sa od svojho vzniku zameriava na výskum a komplexnú dokumentáciu prírody, pravekého a stredovekého vývoja, históriou, kultúry a umenia regiónu Zemplína. Špecializuje sa na oblasť zoológie stavovcov, archeológie, cirkevných dejín, agrárnej etnografie, výtvarného umenia a umeleckých remesiel 19. – 21. storočia.

Z bohatého zbierkového fondu múzeum poskytovalo a aj v súčasnosti poskytuje exponáty na expozičné i výstavné účely viacerým múzeám na Slovensku i v zahraničí. Cieľavedome vytvára    databázu údajov, buduje špeciálnu knižnicu. Spravuje vyše 70 000 kusov akvizícií, knižnica múzea obsahuje takmer 11 000 kusov knižných jednotiek, fotoarchív vyše 30 000 záberov.  Od roku 1991 podporujú výskumnú úlohu Zemplínskeho múzea pod názvom: „ Monitoring, manažment a ochrana vybraných druhov dravcov na východnom Slovensku“ inštitúcie z Belgicka, Rakúska, Nemecka a Holandska. Vďaka rozsiahlym archeologickým výskumom vytvorilo múzeum bohatý zbierkový fond, z ktorého najvýznamnejšie archeologické pamiatky prezentuje na mnohých domácich i zahraničných výstavách.

Prezentuje pamiatky pravekého a včasnostredovekého vývoja Zemplína. K najvýznamnejším exponátom patrí bohatá kolekcia neolitickej keramiky a antropomorfná a zoomorfná neolitická plastika.

Je inštalovaná v priestoroch neskororenesančného tzv. Starého kaštieľa. Dokumentuje a prezentuje diela výtvarného umenia a umeleckých remesiel od románskeho obdobia po súčasnosť. Za najvýznamnejšiu zo zbierok môžeme označiť gotickú pietu zo Strážskeho, renesančné a barokové plastiky svätcov, zbierku ikon, liturgických predmetov a najkompletnejší súbor olejomalieb T.J. Moussona.

Dokumentuje zaniknuté i zanikajúce ľudové remeslá a pracovné činnosti dedinského obyvateľstva. Expozíciu tvoria samostatné celky – kováčstvo, vinohradníctvo, rybárstvo, hrnčiarstvo, spracovanie dreva, výroba textílií. Zvlášť pozoruhodná je zbierka keramických výrobkov pozdišovského hrnčiarstva, predovšetkým svetoznámeho hrnčiarskeho majstra Michala Parikrupu.

Predstavuje v prevažnej miere exponáty dokumentujúce atmosféru šľachtických prípadne honosnejších meštianskych interiérov z konca 18. až začiatku 20. storočia ( historický nábytok, dobová literatúra, zbrane, portréty, menšie interiérové doplnky a iné).